Žarnovica – 25. marca
Martin Vaculík, nádej žarnovickej a zároveň aj slovenskej plochej dráhy má tento šport doslova v krvi. Meno Vaculík sa vo svete plochej dráhy objavuje po prvýkrát v roku 1931 na doteraz prvých zistených pretekoch plochej dráhy na Slovensku. Zástupcom tohto priezviska bol Bretislav z Košíc. Avšak pod¾a slov Zdena Vaculíka, medzi Vaculíkovcami v súčasnosti žijúcimi v Žarnovici a Bretislavom z Košíc, žiadna rodinná väzba asi nie je. Takže ďalším zástupcom tohto priezviska na plochej dráhe je Zdeno Vaculík. Tento bývalý pretekár Bratislavy, Pardubíc, Zohora a Žarnovice sa objavuje na dráhe po prvýkrát v roku 1972. Ďalším predstavite¾om tohto plochodrážneho rodu je jeho syn Martin. Ten po prvýkrát ochutnal krásu tohto športu aj súažne minulý rok, kedy odjazdil celý šampionát MČR juniorov a takisto aj juniorských družstiev. K tomu pridal aj nieko¾ko vo¾ných pretekov aj s medzinárodnou účasou. Tomuto a aj inému sa venuje nasledujúcich pár otázok aj odpovedí.
speedwayA-Z: „Martin, si synom bývalého vynikajúceho pretekára, ktorého meno stojí za mnohými dobrými výsledkami. Ako sa to prejavovalo u teba ešte pred pretekaním? Motivovalo a to nejako ku rozhodnutiu preteka? Opíš nám trochu tvoje začiatky.“
Martin Vaculík: „Ani nie. Nevnímal som to tak. Oco ma brával na preteky už od malička, hádam ešte aj s kočíkom (smiech). Bavilo ma chodi po depe, obzera si motorky. Už ako päročný som behal na bicykli okolo domu a hral som sa na pretekára. Neskôr sme aj s kamarátmi chodili na štadión a na dráhe sme hrali preteky. Bola to sranda, každý si dával meno nejakého ob¾úbeného pretekára a samozrejme, že mne ostávalo to moje, Vaculík. Ako deväročnému mi oco zohnal starú Jawu pästovku stojáka, tuším to bolo od Vlada Višvádera zo Zohora. Na nej som sa začal vozi a v desiatich rokoch som prešiel prvýkrát celú zákrutu na šmyku. V tom období som mal aj prvý pád, keď som narazil chrbtom do mantinelu a od
vtedy s ním mám trochu problémy. V jedenástich som prešiel už celé kolo. Ako dvanásročný som dostal po Andrejovi Niederlandovi Jawu ležáka. Po prvýkrát som stál na páske až ako štrnásročný na pretekoch veteránov v Žarnovici s Hynkom Štichauerom a Janom Halabrínom. Samozrejme, že som prehral. V tom roku som bol aj na prvom tréningu mimo Žarnovice, bolo to v Březolupoch. Vlani som mal svoj prvý pretek, boli to MČR juniorov v Slanom.“
speedwayA-Z: „Ako si spomínaš na svoj prvý pretek?“
Martin Vaculík: „Ako som už spomenul prvý pretek som išiel v Slanom. Pred pretekmi som si samozrejme pozrel s ocom dráhu, bol som úplne k¾udný, žiadna nervozita ani tréma, nič. Na 
dráhe a ani v depe som nemal pred ostatnými žiadny prehnaný rešpekt. V podstate väčšinu som už poznal. Po postupe z kvalifikácie som bol úplne happy. Avšak hlavný závod, to bolo hrozné. Ve¾mi ma mrzel ten jeden bod. Mohol som získa aspoň tri, neby môjho zbytočného pádu, keď som mal isté druhé miesto. Čo neprišlo cez pretek, zastihlo ma po ňom. V aute, keď sme odchádzali domov mi ostalo zle, prišlo chvenie, nervozita a až vtedy som si uvedomil „veď som išiel prvý pretek“. Ďalšie preteky už boli OK. Žiadna nervozita, všetko v pohode a ak bola, tak len minimum. Možno by som mal by nervózny, neviem.“
speedwayA-Z: „Ako by si zhrnul svoje účinkovanie v MČR juniorov a družstiev?“
Martin Vaculík: „Na prvú sezónu to bolo celkom v pohode. Mohlo by aj lepšie, vždy môže by aj lepšie… V šampionáte boli všetci starší. Ja som sa snažil ich drža a keď to šlo aj 
predbehnú. Som rád, že sa mi to celkom darilo. Čo sa týka družstiev, najlepšie sa mi jazdilo s Filipom Šiterom a s Paom Linhartom, ale aj s inými to bolo dobré. Smola bola v tom, že za Žarnovicu som bol sám a nemal som stálu dvojičku. Na začiatku sezóny sme sa snažili dohodnú s Matejom Kůsom, ale keď prišlo konečne k dohode na pretekoch v Prahe, práve v nich sa zranil.“
speedwayA-Z: „Ktorý výsledok a najviac potešil? A čo tvoje meranie si síl na medzinárodnej úrovni?“
Martin Vaculík: „Tak určite si najviac cením druhé miesto v družstvách v Žarnovici, keďže to bolo pred domácim publikom a ja som chcel da do toho všetko. Ešte super sa mi išlo v Divišove s Paom a vo Mšene s Pavlom Fuksom. Čo sa týka medzinárodných pretekov, tak 
moje prvé preteky v Lipsku boli hrozné. Hrozná dráha, ktorá bola raz príliš prašná raz príliš mokrá a zákruty som musel jazdi na tri časti. Aj Divišov mi mohol vyjs lepšie. V prvej jazde som spravil Petráka a Paa Linharta, ale vo svojej druhej jazde sme sa s Kollertom ukli a bol z toho pre mňa hrozný pád a rozbitá motorka. Takisto Liberec mi ve¾mi nevyšiel. Ale mal som ís lepšie, sám som si na chybe.“
speedwayA-Z: „Tvoj podpis najprv so Slaným a potom Krosnom znamenajú, že nastávajúca sezóna bude pre teba prelomová? Čo si od toho s¾ubuješ?“
Martin Vaculík: „To určite. V tejto sezóne by som sa chcel presadi hlavne medzi juniormi. Od svojho angažmá v Slanom a v Krosne očakávam samozrejme viac pretekov, viac 
skúseností. Chcem zabodova. Za Slaný by som mal ís juniorské družstvá a prvú ligu. Krosno bude jasné už po dohode, na ktorú máme ís v najbližšom čase. Samozrejme, že počet pretekov tam, záleží na úspešnosti v pretekoch v Čechách ale aj inde.“
speedwayA-Z: „Ako to vyzerá s tvojou reprezentáciou a celkovo s tvojimi pretekmi v sezóne 2006?“
Martin Vaculík: „Jasné, že idem so slovenskou licenciou. Pre rok 2006 som stále pretekárom Žarnovice a ako hos v Slanom a v Krosne. Čo sa týka reprezentácie, tak idem ME juniorov v Togliatti. S MS juniorov je to dos komplikované. Totižto vo Swindone sa to ide 14.5., pokým Togliatti mám 21.5., čiže tých nieko¾ko tisíc kilometrov je prekážkou. Preto SMF poslala požiadavku na FIM o preloženie môjho miesta do Goričanu. To by bolo lepšie. To by som sa vrátil z Goričanu domov, zjedol kura a ak by tu nebola chrípka, išiel do Togliatti. 
(smiech) Z Togliatti by som chcel postúpi do semifinále a mohol by vyjs postup aj do finále. Čo sa týka MČR juniorov, chcel by som skonči najhoršie do piateho miesta. V družstvách by to mohlo by prvé najhoršie druhé miesto. Rátam aj s nejakými vo¾nými pretekmi v Čechách a možno v Lipsku. A samozrejme Zlatá prilba v Žarnovici, kde by som chcel postúpi do finále. A ešte, aby som nezabudol, chcel by som urobi aj najlepší výsledok na ME jednotlivcov v Daugavpilse.“
speedwayA-Z: „Nechýba ti v Žarnovici nejaký konkurent? Ako vnímaš koniec pretekania Jána Halabrína?“
Martin Vaculík: „Vlani začal Raso Bandzi, ktorý sa postupne zlepšuje a dúfam, že v blízkej budúcnosti budeme na dráhe zvádza rovnocenné súboje. Ve¾mi ma mrzí Jano Halabrín, s ktorým by sme určite jazdili družstvá. Určite by sme boli vyrovnaná dvojica a bola by tam aj dobrá rivalita, ktorou by sme sa navzájom motivovali.“
speedwayA-Z: „A čo tvoj strojový park?“
Martin Vaculík: „Mám dve motorky a štyri motory: tri Jawy a jeden GM. Na GM som jazdil vlani v Liberci a išlo sa mi na ňom dobre. Tak sme sa ho rozhodli kúpi od pána Kollerta. Potom mi ho urobil Tony Kasper, no a uvidíme ako to pôjde v novej sezóne.“
speedwayA-Z: „Každý má svoj cie¾ svoj sen. Skús sa o ten svoj podeli s čitate¾mi speedwayA-Z.“
Martin Vaculík: „Tak určite by som chcel by úspešnejší než otec. Ešte v juniorskom veku by som sa chcel dosta do Anglicka. Želal by som sa prepracova čo najvyššie a samozrejme ako väčšina, chcel by som by najlepší. No môj najväčší sen je vyrovna rekord Tonyho Rickardssona-zbožné prianie (smiech). Ale nie, pre začiatok by stačili tie ciele, ktoré mám do budúcej sezóny.“
speedwayA-Z: „Kto je tvoj športový vzor a aké máš zá¾uby.“
Martin Vaculík: „Môj sport hero je môj otec, Tony Rickardsson, Valentino Rossi. Rossi hlavne kvôli svojmu vysoko profesionálnemu prístupu a príprave. Čo sa týka numer jedna je plochá dráha, ďalej štrikovanie, počúvanie vážnej hudby, zaoberanie sa otázkou svetového mieru, rád si zájdem do opery… (smiech, smiech) Ale nie. Moje hobby okrem plochej je hlavne bicykel, dobrý film, kamoši a samozrejme baby.“
speedwayA-Z: „Čo by si robil, keby si nejazdil plochú dráhu?“
Martin Vaculík: „Jazdil by som stále okolo domu na bicykli plochú dráhu (smiech). Ale nie. Asi by som sa venoval viac škole. Totižto ve¾mi sa mi páči práca právnika. Chcel by som by právnikom, pretože ma celkom bavia paragrafy. A bavilo by ma niekoho obhajova, argumentova… Možno by som jazdil súažne free style na bicykli. Neviem.“
Otázky čitate¾ov magazínu speedwayA-Z:
Horác: „Zdravím Tě, jak se Ti daří stíhat závodění se školou? Podepsal jsi první ligu Krosnu, jezdíš ve Slaném. Musí to být časově náročné. Přibliž trochu situaci na Slovensku ohledně ploché dráhy. V Žarnovici se jezdí, co Zohor?
Přeju hodně sportovních úspěchů.“
Martin Vaculík: „Nazdar. Ďakujem za prianie. Zatia¾ ešte neviem. Ešte som s tým nemal problém. Zo základky to bolo jednoduché. Čo sa týka súčasnosti učím sa za mechanika-elektronika a hneď na začiatku som bol za pani riadite¾kou, dohodnú sa o púšaní zo školy. Dal som jej môj kalendár aj s tým, že mi ešte počas sezóny pribudnú preteky a ona mi vyhovela. Čo sa týka cestovania, už som si zvykol. Na Slovensku je to s plochou tak, že sa jazdí iba v Žarnovici. V Zohore sa išiel posledný pretek v 1992 a predtým len nejako v polovici osemdesiatich rokov. Ja som tam síce nikdy nebol, ale počul som, že tam na dráhe rastie iba tráva. Viac neviem.“
Wojta: „Ahoj, máš svoje www stránky? V kolika jsi začal jezdit plochou? Díky moc a moc moc moc stesti do sezóny“
Martin Vaculík: „Čauko. Internetové stránky zatia¾ nemám, ale do budúcna určite. Na motorke som sa sám zviezol prvýkrát ako deväročný a súažne vlani ako pätnásročný. A vďaka za to prianie, určite sa toho šastia bude hodi.“
Pavel Pučko: „Ahoj Martin, ako prebieha tvoja zimná príprava? Aké doplnkové športy cez zimu robíš? Ozvi sa niekedy na e-mail.“
Martin Vaculík: „Čau Pavol. Moja zimná príprava, to je hlavne chodenie do fitka (trikrát do týždňa) a dvakrát chodím beha a občas lyžujem. Určite sa ozvem.“
Terry: „Ahoj Martine, chtěla bych se zeptat, jestli neuvažuješ o sestavení dvojice s Vlado Višváderem a účasti na ME? Jinak hlavně zdraví a rychlé motorky. Díky.“
Martin Vaculík: „Ahoj Terry. O tej dvojici som rozmýš¾al, ale je to zložité z jeho strany. Sú
tam nejaké problémy s papiermi okolo štátneho občianstva. Musel by ma najmenej dvojaké a pokia¾ viem má len české. Do budúcna by som to určite chcel. Vďaka.“
HBC fans: „Ahoj Martine. Jaké byly tvoje plochodrážní krůčky až dosud? Kdo tě všechno podporuje a kam bys to chtěl jednou dotáhnout v tak kouzelném sportu jako levé zatáčky jsou! Hodne stěstí a úspěchů.“
Martin Vaculík: „Čaute HBC. Z bicykla to bola rovno pästovka, takže žiaden krôčik, ale krok (smiech). Podporujú ma hlavne moji rodičia a samozrejme moje sestry. Ďalej to sú moji sponzori. Dotiahnu by som to chcel určite čo najvyššie a jazdi aj do pädesiatky (smiech). Ďakujem.“
Antonín Vilde: „Ahoj Martine, chci se tě zeptat, jaké cíle si dáváš do letošní sezony a kam by si chtěl svoji kariéru nasměrovat. Také by mě zajímalo, zda kromě tebe se na Slovensku ještě někdo věnuje ploché dráze. Děkuji a přeji mnoho úspěchů.“
Martin Vaculík: „Dobrý deň. 
Ciele do sezóny, ako som už spomenul sú: postup do semifinále
ME juniorov, maximálne 5 miesto v MČR juniorov, 1-2. miesto v MČR juniorských družstiev… V súčasnosti je to okrem mňa už spomínaný Raso Bandzi.“
Michal Jirka: „Ahoj, chci se zeptat jestli pojedeš za Slovensko nějaký mezinárodní závody?“
Martin Vaculík: „Ahoj. Určite pôjdem. Okrem ME juniorov možno aj MS juniorov, ďalej ME jednotlivcov, ZP v Žarnovici, možno Lipsko a určite aj niečo iné.“
Martin Vaculík ďakuje:
„V prvom rade by som poďakoval svojim rodičom, ďalej firme TKC montované domy Miroslav Takáč, DARO kamiónová doprava Milan Vidiečan, CASTROL Slovensko Ing. Urbánek, Parkett Pluss, SMF, mestu Žarnovica, Titan pán Dubóczi. A také Vladimíru Dvořákovi a Antonínu Kasperovi.“
Foto: Pavel Fišer (digitální aparát Canon D Mark II), Antonín Škach (na materiálu Fujifilm dodaném redakci firmou Ultralab a syn Praha www.ultralab.cz), Martin Búri a Juraj Pračko.
