Archiv autora: Ing. Jozef Treščák

Jiří Štancl dominoval aj na Slovensku

Keďže sa dnes jeden z velikánov plochej dráhy v Československu, Jiří Štancl, dožíva okrúhleho jubilea, 70 rokov, je to príležitosť mimo gratulácie pripomenúť si aj jeho úspechy na slovenských dráhach, v Žarnovici a v Zohore.

 

Štanclova premiéra ve žlutém trikotu v Žarnovici a na Slovensku v roku 1970. Zostavy: Československo 16 Vojtech Bartfay (Žarnovica), 15 Jan Jaša, 14 Miloš Duda, 13 Zdeněk Majstr, 12 Jozef Tóth, 11 Jiří Štancl, 10 Karol Vallner (Žarnovica), 9 Miloslav Verner, vedúci družstiev Rudolf Duda a Reg Fearman, juniori Anglicka Phil Woodcock, Alan Knapkin, Tom Leadbitter, Chris Bailey, Graham Miles, Malcolm Shakespeare, Eric Broadbelt, Richard May.

Premiéru na Slovensku absolvoval 3. mája 1970 v stretnutí družstva Československa s anglickými juniormi. Jiří Štancl, Miloslav Verner a Zdeněk Majstr boli strojcami víťazstva v pomere 64:44. Po päť štartov zhodne premenili na päť víťazstiev, najlepší čas 1:20,0 min. patril Štanclovi. V sobotu 1. augusta 1970 sa v Žarnovici konalo predposledné finálové kolo majstrovstiev Československa. Po štyroch kolách viedol Václav Verner so 49 bodmi, nasledoval Štancl (42 bodov) a obhajca prvenstva Holub (40 bodov). Verner porazil Holuba, Štancl Vernera, Holub Štancla a všetci mali po 14 bodov. O rozdelení majstrovských bodov 15, 12 a 10 musela rozhodnúť dodatková jazda. Situácia pred ňou sa odohrala inak, než ako sa to opisuje v knihe Ovál plný smyků. Janu Holubovi, ktorého kariére je kniha venovaná, zhasol na dráhe motor a na všeobecné prekvapenie sa pešo pobral cez trávnik do depa. Václav Verner napriek výzvam rozhodcu čakal pred štartovacím roštom. Odštartoval teda s hendikepom a Štancl si náskok udržal až do cieľa. Keďže sa počítali len štyri najlepšie výsledky zmenil sa stav v šampionáte Verner 51, Štancl 51, Holub 42. Rovnaké poradie na prvých dvoch miestach bolo aj o deň neskôr v Březolupoch a Jiří Štancl sa stal po prvýkrát majstrom Československa.

Do Žarnovice opäť zavítal náš jubilant 30. augusta 1974 na Zlatú prilbu SNP. Do finále sa napríklad nedostali Milan Špinka, Hans Jűrgen Fritz, Jan Verner, Pavel Waloszek a Petr Ondrašík. Po zisku 15 bodov zvíťazil Štancl aj vo finále pred prekvapením pretekov Angelom Eftimovom z Bulharska, Wilfriedom Schneiderom a Dieterom Tetzlaffom z NDR. Štancl ešte dvakrát zlepšil rekord dráhy časmi 1:17,6 a 1:17,2 min. V posledných dvoch dňoch mesiaca augusta 1975 sa konalo na Slovensku medzinárodné dvojstretnutie. Už sobotňajšie preteky na dráhe v Zohore, ktorá bola daná do prevádzky v roku 1973, patrili Štanclovi s plným počtom 15 bodov a s rekordom dráhy 1:15,5 min. Spoločnosť na stupňoch víťazov mu robili Adolf Funk z Rakúska a Dieter Tetzlaff. O deň neskôr zopakoval Štancl svoje víťazstvo spred roka na Zlatej prilbe SNP. V základnej časti pretekov zaznamenal najprv ďalší traťový rekord 1:16,6 min., ale potom prehral s Petrom Ondrašíkom. Ich opakovaný súboj vo finále rozhodla predčasne roztrhnutá reťaz a výsledok znel 1. Jiří Štancl, 2. Dieter Tetzlaff, 3. Ján Danihel zo Žarnovice, 4. Petr Ondrašík (porucha).

Jiří Štancl si v roku 1979 odniesol zo Žarnovice nielen tretiu miniatúrnu zlatú prilbu SNP, ale natrvalo aj prvú originálnu putovnú trofej. Ďalšími finalistami boli Ladislav Hradecký, Jerzy Kochman z Poľska a Hubert Fischbacher z Rakúska.

Na Slovensku vyvrcholil v 30. a 31. júla roku 1977 vtedajší domáci šampionát, pozostávajúci z ôsmich kôl, z ktorých sa jeho účastníkom započítavalo šesť  najlepších výsledkov. Štancl zaznamenal piate a šieste prvenstvo za 15 bodov, a tak sa mu paradoxne nezapočítavalo prvenstvo v Liberci so 14 bodmi. V Žarnovici sa za sedemnásobným šampiónom umiestnili Jan Verner a Jan Hádek, v Zohore Aleš Dryml a Zdeněk Kudrna. V roku 1978 začal Štancl svoje pôsobenie v domácich majstrovstvách tretím a piatym miestom. V ďalších dvoch kolách však začalo jeho víťazné ťaženie za ďalším titulom. V oboch prípadoch zvíťazil po dodatkových jazdách. 3. júna v Žarnovici ho o bod pripravil Václav Verner, ale výsledok bol Štancl 14+3, Jan Verner 14+2, Václav Verner 13. V Zohore o deň neskôr raz neprišiel do cieľa pre poruchu a po dodatkovej jazde v trojici bolo poradie Štancl 12+3, Kudrna 12+2, Dryml 12+ porucha.

Súboj Štancla s Kuznecovom na Zlatej prilbe SNP 1983.

Žarnovica bola 22. apríla 1979 po prvýkrát dejiskom pretekov majstrovstiev sveta. Dráhu skrátená zo 427 metrov na 400 metrov s povrchom z dolomitu pokrstil v predkole šampionátu jednotlivcov Štancl v prvej jazde časom 1:15,0 min. Štancl, Kučera, Jirout, Špinka, Jůza a Daniel obsadili prvých šesť postupových miest. 3. júna 1979 bol Jiří Štancl najúspešnejším účastníkom 4. ročníka Memoriálu Ladislava Eliáša v Zohore. Zvíťazil bez straty bodu pred Ladislavom Hradeckým a Milanom Špinkom. Pokiaľ ste pozorne čítali text, tak viete, že Jiří Štancl bol dovtedy pri svojich štartoch na Slovensku vždy najlepším jednotlivcom. Zmenilo sa to 30. júna 1979 pri „republike“ na Záhorí. Prvým premožiteľom nášho oslávenca sa stal Zdeněk Kudrna s 15 bodmi, Štancl skončil druhý so 14 bodmi a Ondrašík tretí s 11 bodmi. Štancl si to vynahradil na Zlatej prilbe SNP 1979. Najprv získal 15 bodov a potom vyhral aj finálovú jazdu v novom rekorde na 6 kôl 1:55,4 min. Na ďalších miestach vo finále skončili Ladislav Hradecký, Jerzy Kochman z Poľska a Hubert Fischbacher z Rakúska. Po treťom prvenstve získal Jiří Štancl natrvalo pôvodnú putovnú trofej z roku 1959.

Nasledovali ďalšie prvenstvá v pretekoch domáceho šampionátu. Zohor – 18.5.1980 Štancl 15 b., Ondrašík 12+3, Špinka 12+2, Dryml 12+ porucha, Žarnovica – 19.6.1982 Štancl 15 b. a rekordy dráhy 1:14,6 a 1:14,4 min., Dryml 14, Hádek 12, Žarnovica – 17.4.1983 Štancl 15 b., Ondrašík 13, Václav Verner 12. Jiří Štancl sa potom stal 12 násobným majstrom Československa na krátkej plochej dráhe.

Jiří Štancl po piatom prvenstve na Zlatej prilbe SNP v roku 1984. Vpravo riaditeľ pretekov Ing. Milan Šovčík, vľavo tajomník pretekov Milan Macko.

Na Zlatej prilbe SNP 28. augusta 1983 porazil Štancla v základnej časti Viktor Kuznecov zo ZSSR. Vo finále bol náš reprezentant opäť najlepší pred Zoltánom Adorjánom z Maďarska, Drymlom a Kuznecovom. Pri príležitosti jubilea 30 rokov plochej dráhy v Žarnovici si odniesol domov aj nový plochodrážny motocykel. Štancl zopakoval svoj triumf aj na Zlatej prilbe SNP 19. augusta 1984. O neporaziteľnosť ho pripravil Zoltán Hajdú z Maďarska, ale cieľom finálovej jazdy prešli pretekári v poradí Štancl, Adorján, domáci Pavol Tonhauzer a Hajdú. 22. augusta 1985 sa išla Zlatá prilba SNP po 22. krát a Jiří Štancl mal šancu odniesť si natrvalo aj druhú putovnú trofej. Základnú časť vyhral Antonín Kasper mladší s 15 bodmi pred Ľubomírom Jedekom so 14 bodmi. Nasledoval Štancl s 13 bodmi a až po dodatkovej jazde Sándor Tihányi z Maďarska, keď 11 bodov ako on získal ešte Dušan Morávek zo Žarnovice. Aj vo finále odštartoval najlepšie Kasper, ale stíhal ho Štancl a vytrvalo ukrajoval z jeho náskoku. Kasper nakoniec pred Štanclom tesne zvíťazil a v ich súboji sa zrodil rekord na 6 kôl 1:51,1 min. Za víťaznou dvojicou prišli do cieľa Jedek a Tihányi.

Na záver ešte malá rekapitulácia. Jiří Štancl štartoval počas svojej kariéry na Slovensku 19 krát, 13 krát v Žarnovici a 6 krát v Zohore. 17 krát bol najlepším účastníkom týchto podujatí, raz v Zohore a raz v Žarnovici obsadil druhé miesto. Nedokončil jedinú jazdu, z ďalších 103 štartov nevyhral len 9 krát. Traťové rekordy síce nevyhrávajú, ale k plochej dráhe tiež patria. Jiří Štancl zlepšil rekord dráhy v Žarnovici 7 krát a raz opravil rekord dráhy v Zohore.

A nakoniec zaslúžilému majstrovi športu Jiřímu Štanclovi k sedemdesiatinám skromný vinš zo Slovenska vraví, aby bol ešte dlho šťastný a zdravý.

Nová zlatá prilba je pripravená

Žarnovica – 16. augusta
8 vzácnych prilieb, 5 strieborných a 3 zlaté bolo rozdelených počas 63 rokov existencie žarnovickej plochej dráhy a 58 ročníkov jednotlivých podujatí. Okrem putovných zlatých prilieb v skutočnej veľkosti dostávali víťazi jednotlivých ročníkov miniatúru hlavnej trofeje. Boli vyrobené v jednej a tej istej prevádzke v dolnej časti Hodruše-Hámrov, ktorá patrila Sandriku Dolné Hámre, potom Okresnému priemyselnému podniku Banská Štiavnica, neskôr to bol Kovolesk Hodruša-Hámre a Réte Župkov.

Držitelia prilieb z cenného kovu z pretekov na plochej dráhe v Žarnovici:

1. STRIEBORNÁ PRILBA SNP 1953 Hugo Rosák
2. STRIEBORNÁ PRILBA SNP 1954 Hugo Rosák
3. STRIEBORNÁ PRILBA SNP 1955 Hugo Rosák
4. STRIEBORNÁ PRILBA SNP 1956 Hugo Rosák
5. STRIEBORNÁ PRILBA SNP 1957 Rudolf Havelka
Jiří Štancl s prvou zlatou prilbou v roku 1974
Jiří Štancl s prvou zlatou prilbou v roku 1974

1. PUTOVNÁ ZLATÁ PRILBA SNP 1959 – 1979 Jiří Štancl
všetci víťazi:
3x Jiří Štancl, 2x Petr Ondrašík, František Richter, Jaroslav Machač, Hannibal Pattermann, Luboš Tomíček, Antonín Kasper st., Zbyněk Novotný, Bedřich Mareš, Dieter Tetzlaff, Georgij Ivanov, Václav Verner, Zdeněk Kudrna

 

Antonín Kasper s druhou zlatou prilbou v roku 1987
Antonín Kasper s druhou zlatou prilbou v roku 1987

2. PUTOVNÁ ZLATÁ PRILBA SNP 1980 – 1987 Antonín Kasper ml.
všetci víťazi:
3x Antonín Kasper ml., 2x Jiří Štancl, Jiří Jirout, Zdeněk Kudrna, Zoltán Hajdú

 

Martin Vaculík s treťou zlatou prilbou v roku 2016
Martin Vaculík s treťou zlatou prilbou v roku 2016

3. PUTOVNÁ ZLATÁ PRILBA SNP 1988 – 2016 Martin Vaculík
všetci víťazi:
5x Martin Vaculík, 2x Antonín Kasper ml., 2x Lubomír Jedek, 2x Václav Milík st., 2x Attila Stefáni, 2x Norbert Magosi, Armando Castagna, József Petrikovics, Heinrich Schatzer, Volodimir Kolodij, Jaroslav Gavenda, Aleš Dryml ml., Robert Dados, Tomáš Suchánek, Filip Šitera, Matěj Kůs, Kamil Brzozowski, Mariusz Puszakowski, Josef Franc

 

Nová zlatá prilba SNP
Nová zlatá prilba SNP

4. PUTOVNÁ ZLATÁ PRILBA SNP 2017
Po vlaňajšom piatom prvenstve Martina Vaculíka stáli usporiadatelia z AMK Plochá dráha Žarnovica pred úlohou zabezpečiť novú trofej, štvrtú v poradí. Podarilo sa to. Štvrtá putovná zlatá prilba SNP je na svete a čaká na svojho prvého držiteľa. Nech to už bude ktokoľvek, bude sa môcť z trofeje v skutočnej veľkosti tešiť do roka. Víťazstvo na 54. Zlatej prilbe SNP mu bude pripomínať miniatúra zlatá prilba.

Na výrobu novej zlatej prilby bola použitá skutočná vojenská ochranná prilba, aká patrila počas druhej svetovej vojny do výzbroje príslušníkov slovenskej armády a účastníkov Slovenského národného povstania. Venoval ju starosta Obce Hrabičov pán Ján Adámik.

Súkromná stredná umelecká škola v Hodruši-Hámroch vyčistila oceľovú prilbu pieskovaním, navrhla jej nový vzhľad a zrealizovala výrobu jednotlivých prvkov. Na spodný okraj bola prispájkovaná plastická obruba, čelo prilby zdobí štátny znak Slovenskej republiky a štítok s nápisom „NA PAMIATKU SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA“ a s logom Automotoklubu Plochá dráha Žarnovica. Znak a štítok boli po spracovaní návrhu zhotovené na CNC pantografe a sú demontovateľné.
Povrchová úprava prilby a jej súčastí bola vykonaná galvanickým pokovovaním v KOVEX-družstve v Plaveckom Štvrtku. Na čistý a odmastnený povrch bolo nanesených niekoľko vrstiev medi a niklu v celkovej hrúbke 80 mikrónov. Po preleštení bola nanesená finálna vrstva v hrúbke 1,5 mikróna, k čomu bolo použité 5 gramov zlata. Koženú výplň prilby s popruhom vyhotovil reštaurátor historických motocyklov pán Marián Meliš zo Žarnovice. Výplň je upevnená o prilbu siedmimi pozlátenými nitmi. Celá prilba váži 1,3 kg. Kufrík so zamatovým poťahom vyhotovilo VZOR výrobné družstvo Detva.

Celkové náklady na obstaranie novej putovnej zlatej prilby nepresiahli 1000 eur. Nie je to však umelecká hodnota trofeje. Treba si tiež uvedomiť, že dodávatelia jednotlivých služieb boli súčasne aj sponzormi.


Historie slovenských přileb z pera renomovaného historika Jozefa Treščáka je neotřelým osobním pohledem popsána zde.


Foto: Ladislav Osvald, Mirek Horáček a AMK PD Žarnovica

Slovenské prilby z cenného kovu

Plochá dráha v Žarnovici neslávila v roku 2016 žiadne okrúhle jubileum. Rovnako tak Zlatá prilba SNP, keďže počet jej ročníkov je presne o 10 menší ako počet výročí žarnovickej plochej. 53. Zlatá prilba napriek tomu pútala výnimočnú pozornosť. Keď v roku 1989 vyhral prilbu Antonín Kasper mladší a s piatimi prvenstvami sa vyrovnal Jiřímu Štanclovi staršiemu, málokto čakal, že ich v dohľadnom čase niekto napodobí, alebo sa im čo i len priblíži. A že by to mohol byť niekto zo Slovenska, tomu už neveril asi nik.

 

Prvá strieborná prilba SNP
Prvá strieborná prilba SNP

A predsa je všetko inak. Po desaťročí aktívnej pretekárskej činnosti šliapal na päty legendárnej dvojici Štancl – Kasper domáci Martin Vaculík. Pred poslednou augustovou nedeľou 2016 rezonovali na verejnosti otázky, či aj on vyhrá tradičné žarnovické podujatie po piatykrát a či natrvalo získa tretiu putovnú zlatú prilbu z roku 1988? Hádam všetci vedia, že sa to podarilo. Martin s bilanciou 9 účastí, 8 x finále, 7 x pódium, 5 x 1. miesto, 1 x 2. miesto a 1 x 3. miesto sa stal pre svojich priaznivcov pri všetkej úcte k Štanclovi a Kasperovi najlepším účastníkom Zlatej prilby v celej jej  histórii. Keďže so začiatkom letnej sezóny 2017 to bude 50 rokov, ako som sa začal aktívne pohybovať okolo plochej dráhy, chcem sa podeliť o niektoré moje poznatky a spomienky.

 

Na začiatku bola Strieborná prilba

Keď doreční Štefan Holý, predseda ONV z Novej Bane, dostane Hugo Rosák od Františka Majbu prvú striebornú prilbu
Keď doreční Štefan Holý, predseda ONV z Novej Bane, dostane Hugo Rosák od Františka Majbu prvú striebornú prilbu

Žarnovica pribudla na plochodrážnu mapu Československa v roku 1953. Paradoxne aj v tom roku bola jedinou na Slovensku, tak ako prevažnú časť svojej doterajšej existencie, ktorá z nej robí najstaršie motoristické podujatie na Slovensku vôbec. Na začiatku bola 1. Pohronská plochá dráha škvárová v Žarnovici o Striebornú prilbu SNP v dňoch 29. a 30. augusta 1953. Pri názve sa žarnovickí nadšenci nechali inšpirovať predchodcami, ktorí usporiadali napríklad 2. Východoslovenskú plochú dráhu v Košiciach 1947, či 1. národnú plochú dráhu v Bratislave 1948, alebo 2. Bratislavskú plochú dráhu 1949. Iniciátorom vzniku plochej dráhy bol zubár František Majbo, pochádzajúci z Pardubíc a patriaci údajne aj do organizátorského kolektívu tamojšej Zlatej prilby počas jej trávnatej éry. Tak sa dostávame aj k pôvodu hlavnej ceny, striebornej prilby, ktorú vyrobili v malej prevádzke v Dolných Hámroch patriacej národnému podniku Sandrik Dolné Hámre. Spolu bolo vyrobených päť postriebrených a plasticky zdobených prilieb. Štyri z týchto trofejí vyhral Ing. Hugo Rosák z Prahy. Jednu venoval do Divišova, výrobcom plochodrážnych motocyklov, na vývoji ktorých sa podieľal, a ktorým vďačil tiež za svoje úspechy. Poslednú piatu striebornú prilbu získal pardubický Rudolf Havelka, v tom čase člen RH Praha. Význam žarnovických pretekov postupne narastal. V posledných dvoch ročníkoch bola Strieborná prilba SNP súčasťou majstrovstiev Československa. Po prvej medzinárodnej plochej dráhe pred rekordnou návštevou 20 000 divákov vypukla ale pri repríze v roku 1958 týfusová epidémia. Plánovaný šiesty ročník Striebornej prilby sa už nekonal a majstrovské preteky sa odjazdili v Kyjove.

Výsledky finálových jázd o Striebornú prilbu SNP:

1953 1. Hugo Rosák, 2. Miloslav Špinka, 3. Josef Růžička, 4. František Volavý
1954 1. Hugo Rosák, 2. Jan Lucák, 3. Miloslav Špinka, 4. Rudolf Havelka
1955 1. Hugo Rosák, 2. Jan Lucák, 3. Karel Kadlec, 4. František Fiala
1956 1. Hugo Rosák. 2. Alois Jarolím, 3. Karel Polák, 4. Jaroslav Machač
1957 1. Rudolf Havelka, 2. Miloslav Špinka, 3. Hugo Rosák, 4. Jaroslav Volf

 

Zlatá prilba SNP z roku 1959

Zlatá prilba SNP z roku 1959
Zlatá prilba SNP z roku 1959

Krajský výbor Zväzarmu v Banskej Bystrici bol niekoľko rokov patrónom pretekov na plochej dráhe v Žarnovici. V jeho réžii vznikla plochá dráha aj v krajskom meste na vedľajšej škvárovej ploche Štadióna SNP na Štiavničkách (na Medokýši). V rokoch 1959 a 1960 sa na nej uskutočnili preteky majstrovstiev Československa a ich súčasťou boli aj dodatkové jazdy štyroch najlepších jednotlivcov o Zlatú prilbu SNP. Novú trofej venoval Krajský národný výbor v Banskej Bystrici. Opäť bola vyrobená v Dolných Hámroch, podobala sa starším strieborným sestrám a bola putovná. Sezóna 1959 patrila Františkovi Richterovi. V Banskej Bystrici v daždi si vybojoval nielen majstrovský titul, ale stal sa aj prvým, v 28 rokoch relatívne mladým víťazom Zlatej prilby SNP. Čo sa Jaroslavovi Machačovi nepodarilo v roku 1959, dokázal v roku 1960, majstrovské preteky vyhral vtedy Tomíček. V tom roku bojoval o zlatú prilbu ako prvý Slovák Vojtech Mihálik. Nahradil zraneného Stanislava Svobodu, ktorého niektoré zdroje chybne uvádzajú vo výsledkoch majstrovstiev Československa.

Banská Bystrica 1960: Miloslav Špinka, Jaroslav Machač, František Richter, Rudolf Kvarda, Karel Průša, Alois Karolím, Vojtech Mihálik namiesto Stanislava Svobodu, Bohumil Rendek, Karel Polák, Zdeněk Rott, Vasil Celidis, Antonín Kasper, Luboš Tomíček, Vilibald Arabász, Vladimír Uher, Jaroslav Volf
Banská Bystrica 1960: Miloslav Špinka, Jaroslav Machač, František Richter, Rudolf Kvarda, Karel Průša, Alois Karolím, Vojtech Mihálik namiesto Stanislava Svobodu, Bohumil Rendek, Karel Polák, Zdeněk Rott, Vasil Celidis, Antonín Kasper, Luboš Tomíček, Vilibald Arabász, Vladimír Uher, Jaroslav Volf

V Banskej Bystrici sa potom venovali viac vlastnej pretekárskej základni a po prebudovaní štadióna sa plochá dráha vrátila v roku 1962 do Žarnovice. Opäť sa jazdilo v medzinárodnom obsadení a Hannibal Pattermann z Ostravy ako najlepší československý zástupca sa stal tretím víťazom zlatej prilby. Jaroslav Machač a Hannibal Pattermann už nežijú a 85 ročnému Františkovi Richterovi pripomínajú jeho triumf len fotografie a články v novinách a časopisoch. Od roku 1963 dostávajú však víťazi aj trvalú spomienku, miniatúrnu napodobeninu hlavnej putovnej trofeje.

Zlatá prilba SNP si niekoľko rokov hľadala svoju podobu. V rokoch 1963 a 1965 končili v Žarnovici majstrovstvá republiky. Tituly získal Luboš Tomíček, ale preteky vyhrali Karel Průša a Antonín Kasper. Kým v roku 1963 získal zlatú prilbu v samostatnej jazde Tomíček, v roku 1965 pripadla po dvadsiatich jazdách automaticky Kasperovi.

Traja najlepší z finále majstrovstiev ČSSR 1963: zľava Karel Průša, s veľkou a malou zlatou prilbou Luboš Tomíček, Rudolf Havelka
Traja najlepší z finále majstrovstiev ČSSR 1963: zľava Karel Průša, s veľkou a malou zlatou prilbou Luboš Tomíček, Rudolf Havelka

Už v roku 1963 sa vyskytol prvý problém s putovnou zlatou prilbou, keď obhajca Pattermann pricestoval bez trofeje. Pamätám si na horúčkovité telefonáty v kancelárii na štadióne v sobotu popoludní. Ich výsledkom bolo, že v nedeľu ráno sa na cestu do Ostravy a späť chystala trojčlenná posádka, dvaja referenti a mechanik, s vozidlom Škoda 1200 z krajského výboru Zväzarmu. Otec bol vtedy pokladníkom, a keďže nebolo ešte vybraté žiadne vstupné, poslal ma s nimi k nám domov pre peňažnú zálohu. Preteky začínali o 13:30 hodine a sledoval som ich z tribúny. Videl som, ako sa hlavnú cenu podarilo dopraviť na štadión niekoľko minút pred samotnou finálovou jazdou.

V roku 1969 bola prilba súčasťou stretnutia Českej a Slovenskej republiky. Základ českého družstva tvorilo Ústí nad Labem a namiesto Jaroslava Zobala štartoval 20 ročný Zbyněk Novotný. Bol nečakane nielen najlepším jednotlivcom stretnutia s plným počtom bodov, ale vyhral aj jazdu o zlatú prilbu. Zlatá prilba SNP sa konala aj o rok neskôr a dodnes sa koná pravidelne. Novotný opäť siahal po víťazstve. Na vedúcej pozícii vo finále ale spadol a jazda nebola dokončená. O prvom mieste Bedřicha Mareša z Pardubíc nebolo pochýb, ďalšie poradie 2. Josef Lid, RH Praha, 3. Ľudovít Batfay, Žarnovica vzniklo až po dlhšom dohadovaní a po športovom geste môjho bývalého spolužiaka.

Josef Bössner a jeho goldhelm, Vľavo Vojtech Mihálik (tretí vo finále), vpravo Ivan Dedina (druhý vo finále)
Josef Bössner a jeho goldhelm, Vľavo Vojtech Mihálik (tretí vo finále), vpravo Ivan Dedina (druhý vo finále)

Pozorný čitateľ by si na základe predchádzajúcich informácií mohol vypočítať, koľko malých zlatých prilieb bolo v Žarnovici od roku 1963 udelených. V skutočnosti ich bolo ale o jednu viac. Miniatúrna zlatá prilba bola nachystaná aj k finálovým pretekom majstrovstiev ČSSR 28. augusta 1966. Keď už bolo takmer všetko pripravené, postihla Žarnovicu 20. augusta prírodná katastrofa. Po prietrži mračien sa vylial Kľakovský potok, zaplavil centrum mesta vrátane štadióna a preteky boli odvolané bez náhrady. V roku 1967 mala Žarnovica starosti s rozbehnutím činnosti svojho plochodrážneho družstva, ale nepoužitá cena mala prísť vhod o rok neskôr. 22. septembra 1968 boli naplánované majstrovstvá Slovenska a majster mal okrem titulu získať aj zlatú prilbu. Opäť však zaúradovalo počasie. Do tretice bola miniatúrna prilba použitá v roku 1969. Žarnovica nadviazala kontakty s MSC Grenzland Viedeň a na 11. mája pripravila medzinárodné stretnutie družstiev. Rakúšania z neho vycúvali s odôvodnením, že nebolo zapísané v kalendári FIM, a pricestovali len Josef Bössner a Johann Hartl. Podľa návrhu prvého z nich sa nakoniec konali preteky dvojíc, po prvýkrát v Československu vôbec. Zapojilo sa do nich ešte osem domácich pretekárov a narýchlo povolaná dvojica Bratislavy. Svetobežník Bössner mal problémy s motocyklom a po tréningu menil motor. Keď ho na začiatku pretekov porazil Ivan Dedina a Pavol Krč jeho kolegu Hartla, bolo zle nedobre. Dedina s Krčom nakoniec súťaž dvojíc vyhrali a Rakúšania skončili až tretí, keď Bössner poslednú jazdu ani nedokončil. Pre štyroch najlepších jednotlivcov bola vypísaná finálová jazda. Bössner ju vyhral systémom štart – cieľ, dostal miniatúrnu zlatú prilbu ešte z roku 1966 a „všetko zlé“ bolo zabudnuté. „Bubbi“ aj po desaťročiach pri návštevách Žarnovice nezabudol pripomínať, že tu raz vyhral zlatú prilbu.

Zlatá prilba SNP 1971 sa odjazdila po prvýkrát ako medzinárodné preteky 16 jednotlivcov na 20 jázd. Petr Ondrašík po sobotňajšom prvenstve v predkvalifikácii majstrovstiev ČSSR triumfoval aj v nedeľu a vo veku 19 rokov, 10 mesiacov a 21 dní sa stal najmladším víťazom. Hádam po prvýkrát sa na medzinárodnej scéne predstavil tiež devätnásťročný Henny Kroeze, neskoršia novodobá holandská legenda. Jazdil s rozpáranou kombinézou v rozkroku a v štyroch jazdách vybojoval 5 bodov. Silou mocou chcel štartovať aj po piatykrát a dlho trvalo presvedčiť ho, že s prázdnou pneumatikou to nepôjde.

Malé faux-pas sa nám v Žarnovici podarilo vyprodukovať v roku 1972. Na pretekoch dominovali reprezentanti NDR a konkurovať im dokázal len bratislavský Jozef Tóth. Po dvadsiatich jazdách bol výsledok 1. Dieter Tetzlaff 15, 2. Jozef Tóth 13, 3. Wilfried Schneider 12, 4. Clemens Bever 10. Do programu bola opätovne zaradená finálová jazda a skončila nasledovne: 1. Tetzlaff, 2. Bever, 3. Tóth, 4. Schneider. Prehrešok dokumentuje obrázok trojice najlepších z časopisu Auto – moto so skomoleným poradím 1. Tetzlaff, 2. Schneider, 3. Tóth. Dodnes sa čudujem, že na to nik nepoukázal, vrátane kritických bratislavských novinárov.

V roku 1972 boli po pretekoch odmenení zľava: Jozef Tóth, Dieter Tetzlaff a namiesto Clemensa Bevera Wilfried Schneider
V roku 1972 boli po pretekoch odmenení zľava: Jozef Tóth, Dieter Tetzlaff a namiesto Clemensa Bevera Wilfried Schneider

V roku 1973 vyhral suverénne a podľa predpokladov Georgij Ivanov z vtedajšieho Leningradu. Účastníci pretekov sa presunuli do Prahy, aby 2. septembra naposledy štartovali na Strahove a pripomenuli niekdajšie Preteky víťazstva či Veľké ploché dráhy. O rok nato prekvapil všetkých na prilbe Angel Eftimov z Bulharska. Prebojoval sa do finále, čo nedokázali Milan Špinka, Hans Jűrgen Fritz, Jan Verner, Pawel Waloszek, Petr Ondrašík. V rozhodujúcej jazde ho síce po druhýkrát prekonal Štancl, ale Eftimov sa v nej revanšoval Schneiderovi s Tetzlaffom. Jiří Štancl mohol prísť o svoju obdivuhodnú sériu skôr, ako sa začala. K druhému prvenstvu pri 12. ročníku mal naopak nakročené Ondrašík. Na rozmočenej dráhe dosiahol 15 bodov a bezpečne viedol aj štartovné pole vo finálovej jazde. Potom sa mu ale roztrhla reťaz, víťaznou trofejou bol dekorovaný po druhýkrát Štancl a cenné tretie miesto zaznamenal domáci Ján Danihel. Na podujatí štartoval po prvýkrát Zdeno Vaculík. Danihel dosiahol finále ešte v roku 1978, medzitým to dokázal Ján Daniel v ročníku 1976, ktorý bol v réžii bratov Vernerovcov. Ondrašík sa dočkal víťazného repete v roku 1977 vo finále, ktoré sa išlo po druhýkrát na 6 kôl. O rok neskôr, keď ho čakalo finále svetového šampionátu jednotlivcov, ho v poslednom ročníku na škváre predčil náhradník pre Wembley Zdeněk Kudrna a v životnej forme jazdiaci Josef Minařík. Raritou v súvislosti s jubilejnou Zlatou prilbou SNP 1978 bola skutočnosť, že v tom istom termíne sa konalo významné podujatie aj na druhej slovenskej dráhe v Zohore, a to Pohár mieru a priateľstva.

K prvej zlatej prilbe sa nezachoval dokument, ktorý by určoval podmienky pre získanie putovnej trofeje do trvalého vlastníctva. Po dvadsiatich rokoch od jej zrodu padlo rozhodnutie, venovať prilbu natrvalo Jiřímu Štanclovi, ak zvíťazí na našom podujatí po tretíkrát. Štancl, majúci vtedy na svojom konte 9 titulov majstra ČSSR a sedem najlepších výsledkov pri siedmich štartoch v Žarnovici, to dokázal.

Výsledky Zlatej prilby SNP v rokoch 1959 až 1979:

1959 1. František Richter, 2. Miloslav Špinka, 3. Bohumír Bartoněk, 4. Jaroslav Machač
1960 1. Jaroslav Machač, 2. Luboš Tomíček, 3. Antonín Kasper, 4. Miloslav Špinka
1962 Hannibal Pattermann (najlepší pretekár ČSSR na medzinárodných pretekoch)
1963 1. Luboš Tomíček, 2. Karel Průša, 3. Pavel Mareš, 4. Rudolf Havelka
1965 1. Antonín Kasper, 2. Luboš Tomíček, 3. Pavel Mareš (bez finále)
1969 1. Zbyněk Novotný, 2. Jiří Moravec, 3. Evžen Erban, 4. Rudolf Havelka
1970 1. Bedřich Mareš, 2. Josef Lid, 3. Ľudovít Bartfay, 4. Zbyněk Novotný
1971 1. Petr Ondrašík, 2. János Szöke – H, 3. Jan Verner (bez finále)
1972 1. Dieter Tetzlaff-DDR, 2.Clemens Bever-DDR, 3.Jozef Tóth, 4.Wilfried Schneider-DDR
1973 1. Georgij Ivanov – SU, 2. Stanislaw Kasa – PL, 3. Jan Verner, 4. Petr Ondrašík
1974 1. Jiří Štancl, 2.Angel Eftimov-BG, 3.Wilfried Schneider-DDR, 4.Dieter Tetzlaff-DDR
1975 1. Jiří Štancl, 2. Dieter Tetzlaff-DDR, 3. Ján Danihel, 4. Petr Ondrašík
1976 1. Václav Verner, 2. Jan Verner, 3. Karel Voborník, 4. Ján Daniel
1977 1. Petr Ondrašík, 2. Aleš Dryml, 3. Josef Minařík, 4. Hubert Fischbacher-A
1978 1. Zdeněk Kudrna, 2. Josef Minařík, 3. Petr Ondrašík, 4. Ján Danihel
1979 1. Jiří Štancl, 2. Ladislav Hradecký, 3. Jerzy Kochman-PL, 4. Hubert Fischbacher-A

 

Zlatá prilba SNP z roku 1980

V tejto nenápadnej zlatníckej a šperkárskej prevádzke v dolnej časti Hodruše-Hámrov sa vyrábali slovenské prilby z cenného kovu
V tejto nenápadnej zlatníckej a šperkárskej prevádzke v dolnej časti Hodruše-Hámrov sa vyrábali slovenské prilby z cenného kovu

Druhú putovnú zlatú prilbu venoval Mestský národný výbor v Žarnovici. Podobala sa predchádzajúcej, len starý odznak Zväzarmu na jej čele bol nahradený novým modernejším prevedením v kruhu vavrínových ratolestí. Novú prilbu vyrobili tam, kde aj predchádzajúce veľké a malé prilby. Firma mala už názov Okresný priemyselný podnik Banská Štiavnica, prevádzka KOVO Hodruša-Hámre. Pre novú putovnú cenu bolo prijaté pravidlo, že natrvalo ju získa pretekár, ktorý ju vyhrá trikrát po sebe, alebo päťkrát celkove.

Prvým víťazom novej prilby sa stal Jiří Jirout. Favorizovaného Aleša Drymla porazil v roku 1980 aj Zdeno Vaculík a postaral sa o najlepší dovtedajší výsledok spomedzi žarnovických a slovenských pretekárov. O rok neskôr si trofej zo Žarnovice odvážal Zdeněk Kudrna. Všetci vieme, čo sa sympatickému Démonovi stalo 31. mája 1982 v Stadskanaali v Holandsku. Keď som 17. augusta cestoval do Prahy na tlačovú konferenciu, dostal som za úlohu priviezť do Žarnovice aj putovnú zlatú prilbu. Vyzbrojený radami z Markéty som sa vybral do Šeberova. Mal som to po ceste na výjazde z Prahy do Brna. V Šeberove sa len začínalo stavať, neboli tam ešte ulice. Mal som šťastie, pani Kudrnovú s dcérou som našiel doma. Hneď pochopili dôvod mojej návštevy a pozvali ma do nového domu. Vo vstupnej hale ma upútal obrovský vavrínový veniec z Inzellu 1979. Pani Kudrnová priniesla kufrík so zlatou prilbou a ja som sa chcel legitimovať. Aby si nemyslela, že som prišiel s nečistými úmyslami. Pani Jiřina o môj občiansky preukaz nemala záujem a dodnes sa mi vybavujú jej slová: „Něco takového by snad nikdo nebyl schopen udělat“.

Prvým víťazom druhej zlatej prilby sa v roku 1980 stal Jiří Jirout
Prvým víťazom druhej zlatej prilby sa v roku 1980 stal Jiří Jirout

Za Zdeňkom Kudrnom a Hugom Rosákom ronila 29. augusta 1982 slzy aj obloha. 20 jázd určilo za finalistu len Zoltána Hajdú, rovnakú šancu mali ďalší štyria pretekári. Dodatková jazda rozhodla o dvojnásobnom zastúpení Žarnovice s Vaculíkom a Tonhauzerom, čierny Peter zostal Adorjánovi. A to mal len o bod menej ako Hajdú. Do čela finálovej jazdy sa už po druhýkrát dostal Zdeno Vaculík. Siedma jazda a jej šesť kôl v náročných podmienkach s nedoliečeným zranením spôsobili, že ho Hajdú, Petr Kučera a Pavol Tonhauzer prevalcovali. Takmer 200 maďarských fanúšikov bolo vo vytržení.  Na víťaza 20. Zlatej prilby pri tridsaťročí žarnovickej plochej dráhy čakal okrem cennej trofeje aj plochodrážny motocykel Jawa. V kvalitnej konkurencii sa opäť nestratil Vaculík, ale do finále nepostúpil na pomocné kritériá. Vo finále dlho viedol Adorján, ale opäť zvíťazil Štancl. Prilba nebola súdená ani Alešovi Drymlovi staršiemu. V roku 1984 sa zrodila tradícia mopedov Babetta pre víťaza pretekov, ako aj pre víťaza diváckej tomboly. Ondrašík štartujúci na prilbe po desiatykrát zadrel po víťaznej prvej jazde motor a odstúpil. Štancl tentokrát zvíťazil bez problémov. Karta išla Tonhauzerovi. Postup si vybojoval v 20. jazde, a keď vo finále spadol Hajdú, vystúpil po druhýkrát na stupne víťazov.

Jiří Štancl v roku 1983 v spoločnosti Stanislava Dvořáka, televízneho komentátora Pavla Rybu a riaditeľa pretekov Ing. Milana Šovčíka
Jiří Štancl v roku 1983 v spoločnosti Stanislava Dvořáka, televízneho komentátora Pavla Rybu a riaditeľa pretekov Ing. Milana Šovčíka

Zlatá prilba SNP z roku 1980 na scéne dlho nevydržala, veľa nechýbalo a mohla tam byť ešte kratšie. Ročník 1985 bol príťažlivý tým, že vtedajší československý fenomén Jiřé Štancl mal na dosah druhú putovnú hlavnú cenu. Po súboji s Kasperom do posledných metrov finálovej jazdy našiel Štancl v Žarnovici po prvýkrát premožiteľa a Antonín Kasper mladší zopakoval po dvadsiatich rokoch triumf svojho otca. O druhú putovnú prilbu sa jazdilo ešte dva roky, potom si našla svoje miesto natrvalo v Prahe medzi trofejami Tonyho Kaspera. Kým v rokoch 1985 a 1986 mu boli najväčšími súpermi reprezentační kolegovia, posledná edícia druhej zlatej prilby sa zapísala do dejín finálovou jazdou štyroch pretekárov zo štyroch krajín. Od roku 1986 ostala žarnovická plochá dráha jedinou na Slovensku, ako tomu bolo aj v rokoch 1953, 1957, 1958 a 1969 – 1972.

Výsledky finálových jázd Zlatej prilby SNP v rokoch 1980 až 1987:

1980 1. Jiří Jirout, 2. Zdeno Vaculík, 3. Aleš Dryml, 4. Herbert Szerecz-A
1981 1. Zdeněk Kudrna, 2. Jiří Jirout, 3. István Szirácki-H, 4. Jerzy Kochman-PL
1982 1. Zoltán Hajdú-H, 2. Petr Kučera, 3. Pavol Tonhauzer, 4. Zdeno Vaculík
1983 1. Jiří Štancl, 2. Zoltán Adorján-H, 3. Aleš Dryml, 4. Viktor Kuznecov-SU
1984 1. Jiří Štancl, 2. Zoltán Adorján-H, 3. Pavol Tonhauzer, 4. Zoltán Hajdú-H
1985 1. Antonín Kasper, 2. Jiří Štancl, 3. Lubomír Jedek, 4. Sándor Tiháni-H
1986 1. Antonín Kasper, 2. Petr Vandírek, 3. Lubomír Jedek, 4. Sándor Tihányi-H
1987 1. Antonín Kasper, 2. Paolo Salvatelli-I, 3. Zoltán Adorján-H, 4. Piotr Pawlicki-PL

 

Zlatá prilba SNP z roku 1988

Zlatá prilba SNP z roku 1988
Zlatá prilba SNP z roku 1988

V poradí tretiu putovnú zlatú prilbu venoval Okresný národný výbor v Žiari nad Hronom. Zrodila sa tam, kde aj tie predchádzajúce. Prilba mala tradičný vzhľad, svojím tvarom pripomínala vojenské ochranné prilby patriace do výzbroje príslušníkov slovenskej armády a účastníkov Slovenského národného povstania. Trofej v skutočnej veľkosti bola vyrobená z mosadzného plechu hrúbky 1,5 mm. Tvar dostala po vyformovaní na kovotlačiarskom sústruhu a ručnom dotvarovaní. Zdobila ju plastická obruba a rovnaký lem stredom prilby, odznak Zväzarmu, ozdobné hlavičky nitov upevňujúcich výplň vnútra prilby a vyrytý nápis „Na pamiatku SNP“. Po obrúsení, očistení a odmastnení bola prilba postriebrená, pozlátená a vyleštená. Na túto úpravu bolo použité 40 gramov striebra a 8 gramov zlata. Celá prilba vážila 3,5 kg a jej výrobná cena zrejme aj so zľavou bola 12 100 korún. Miniatúrna zlatá prilba bola v tom čase dodávaná za 1 000 a neskôr za približne 1 600 Kčs. Od roku 1994 vznikali malé prilby v prevádzke pod názvom Kovolesk s.r.o. Hodruša-Hámre. Posledné miniatúrne zlaté prilby boli vyrobené stále na pôvodnom mieste, ale ich dodávateľom bola spoločnosť Réte s.r.o. Župkov za cenu asi 6 500 slovenských korún a potom za 250 eur. Tretia veľká putovná zlatá prilba zmenila po čase svoj výzor. Po politicko-spoločenských zmenách zanikla branno-športová organizácia Zväz pre spoluprácu s armádou. Jej odznak na trofeji bol zmenený, do pôvodnej siluety bol umiestnený nápis usporiadateľskej organizácie „AMK Plochá dráha Žarnovica“.

Antonín Kasper, Jiří Štancl a Lubomír Jedek vo finále v roku 1985
Antonín Kasper, Jiří Štancl a Lubomír Jedek vo finále v roku 1985

Nová putovná trofej a jubilejný 25. ročník pretekov bol podnetom k zmene systému pretekov. V roku 1988 štartovalo na Zlatej prilbe SNP po prvýkrát 20 pretekárov a náhradníci. Najprv absolvovali 16 kvalifikačných jázd v päticiach s bodovaním 4, 3, 2, 1 a 0 bodov. Každý pretekár štartoval štyrikrát a podľa počtu bodov bolo určené poradie. K tejto základnej časti pretekov ma inšpirovali preteky Golden Gala v Lonigu. Vito Artosin, ikona talianskeho speedwaya s uznaním konštatoval, že náš rozpis je lepší ako jeho vzor. Rozpis nie je a ani nemôže byť úplne objektívny. Niektorí štartujúci sa stretávajú dvakrát a niektorí ani raz. K určeniu poradia boli viackrát použité bežné pomocné kritériá. Krajným rozhodovacím prostriedkom bol už aj lós, ale dodatkovú jazdu pri rovnosti na 10. a 11. mieste zatiaľ nebolo potrebné použiť. Prvých desať pretekárov absolvuje dve semifinálové jazdy a po dvaja najlepší postupujú do finále. Ostatní sa môžu o posledné dve finálové miesta pokúsiť ešte v opravnej jazde. Opravná jazda a finále sa idú v šesticiach, z toho finále na 6 kôl. V roku 2006 som systém Zlatej prilby ešte zdokonalil zmenou poradia sérií jázd v základnej časti ako aj zmenou poradia semifinálových jázd. Tento systém Zlatej prilby SNP použili, alebo nechali sa ním inšpirovať ďalší usporiadatelia.

V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia patrilo k pretekom kladenie venca na Námestí SNP. Na obrázku sprava Jiří Štancl, tajomník pretekov Milan Macko, Pavol Tonhauzer a technický komisár Anton Otrh v roku 1984
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia patrilo k pretekom kladenie venca na Námestí SNP. Na obrázku sprava Jiří Štancl, tajomník pretekov Milan Macko, Pavol Tonhauzer a technický komisár Anton Otrh v roku 1984

Antonín Kasper mladší pokračoval vo víťaznom ťažení a v roku 1989 sa vyrovnal Štanclovi. Kým jeho predchodca triumfoval v rozpätí 10 rokov, Kasper junior to dokázal päťkrát po sebe. V roku 1988 nezvládol semifinále ani opravnú jazdu Zoltán Hajdú po 16. jazde najlepší rovnako ako Matoušek. O rok neskôr sa obeťou play off systému stal Zdeněk Schneiderwind, hoci predtým nenašiel premožiteľa. Zdeno Vaculík si naopak nemohol želať krajšiu rozlúčku s aktívnou činnosťou ako so zeleným vencom na krku. V predvečer Zlatej prilby 1990 štartoval Kasper vo finále MS jednotlivcov a žarnovická trofej čakala na nové meno. Na víťazný stupienok postúpil Lubomír Jedek a zopakoval to aj o rok neskôr. Zlatá prilba bola vtedy vrcholom sezóny pre staršieho z bratov Forgáčovcov, ktorý dosiahol finále už v roku 1989. Gašpar Forgáč s Jedekom bojovali koleso pri kolese do poslednej zákruty. Keď sa už zdalo, že prilbu získa domáci odchovanec, jeho malé zaváhanie skúsenejší súper využil. Až na tretí pokus sa v roku 1992 podarilo dostať do Žarnovice Armanda Castagnu. Predstavil sa zaujímavým spôsobom. Po prvýkrát zvíťazil až v poslednej kvalifikačnej jazde, ďalej išiel ako ôsmy v poradí a do finále postúpil, keď Adorjána zradil v semifinále motocykel. Úlohu favorita ale nakoniec splnil a jeho zásluhou sa po prvýkrát stala víťaznou značkou GM.

Žarnovický plochodrážny šport v deväťdesiatych rokoch poznamenal vypuklý generačný problém. Z nádejného juniorského kolektívu zostali športovať po základnej vojenskej službe vlastne len Gašpar Forgáč a Vladimír Višváder aj to v Pardubiciach. K tomu sa pridružila revolučná zmena spoločenských pomerov s rozdelením Československa a zánik patronátneho podniku Preglejka. Naďalej sa u nás organizovali významné podujatia, aj keď Zlatá prilba SNP bola niekedy len jediným podujatím sezóny. Viacerí žarnovický a slovenský plochodrážny šport pochovávali a úsilie o zachovanie kontinuity nebolo docenené. Politici vyriešili aj dilemu s dvoma zlatými prilbami v jednom štáte. Bombardoval nás s tým dlhoročný pardubický a federálny šéf Karel Mikulášek a odvolával sa na športové poriadky. Argumentovať tým, že slovenské prilby uzreli svetlo sveta v rokoch, keď sa pardubická zlatá nejazdila, by nebolo férové. V predpisoch bolo pritom medzi riadkami napísané, že tak ako sa môže organizovať v každej disciplíne len jedna Veľká cena Československa, tak sa môže organizovať len jedna Zlatá prilba Československa.

V roku 1989 vyhral po piatykrát Antonín Kasper mladší a Zdeno Vaculík (tretie miesto) sa rozlúčil s kariérou na stupňoch víťazov. Na obrázku ešte Lubomír Jedek (druhé miesto), Robert Nagy, Pavel Karnas a Gašpar Forgáč.
V roku 1989 vyhral po piatykrát Antonín Kasper mladší a Zdeno Vaculík (tretie miesto) sa rozlúčil s kariérou na stupňoch víťazov. Na obrázku ešte Lubomír Jedek (druhé miesto), Robert Nagy, Pavel Karnas a Gašpar Forgáč.

Je zaujímavé, že po roku 1991 prestali dočasne aj české prvenstvá v Žarnovici. V roku 1992 štartoval vo finále zo zástupcov spoločnej ČSFR len Petr Vandírek, o rok neskôr za Českú republiku Vandírek so Schneiderwindom. V roku 1994 sa na štart finále postavilo päť Čechov, ale ani jeden nedokázal zabrániť Heinrichovi Schatzerovi, aby sa vo veku takmer 41 rokov stal najstarším víťazom. V roku 1995 mohol vyhrať Roman Matoušek. Na vedúcej pozícii sa vtedy vystriedali traja pretekári a Vladimír, resp. Volodymyr Kolodij po beznádejnej štvrtej pozícii po štarte prekonal so sériovou Jawou Matouška na cieľovej čiare. Jeho víťazstvo bolo také prekvapujúce, že sme mu nezahrali ani hymnu, nemali sme ju pripravenú. Hymna a to slovenská sa hrala o rok neskôr. Pred finálovou jazdou skandoval celý štadión „Slovensko, Slovensko …“ a po jej skončení sa do fotoobjektívov usmieval Jaroslav Gavenda z Březolup reprezentujúci Slovenskú motocyklovú federáciu. Tieňom pretekov boli štyria zranení a jedným z nich bol Vandírek. Už po dvoch jazdách mal zabezpečený postup, potom si zlomil ruku a viac na prilbe neštartoval. Úspech Gavendu mohol v rokoch 2000 a 2001 zopakovať v slovenských farbách Tomáš Topinka. Najprv udivoval, keď zo zadných pozícií predbiehal súperov a pri poslednej šanci sa z posledného miesta prebojoval až na druhú postupovú pozíciu. Vo finále však v skrumáži takmer spadol a skončil posledný. O rok neskôr postupoval suverénne a viedol aj vo finále. Jazda sa však opakovala a bolo z toho len tretie miesto.

Smutným hrdinom ročníka 1997 bol Garry Stead. Vyhral základnú časť aj  semifinále a išiel si neohrozene po víťazstvo, keď ho zradil požičaný stroj BM. Prilba tak neputovala do Anglicka, ale štyrikrát po sebe do Čiech a štyrikrát po sebe do Pardubíc. Začal to Václav Milík a v roku 1998 napodobil svojho otca Marian Jirout. Čo sa nepodarilo Alešovi Drymlovi otcovi, dokázal o rok Aleš junior a stal sa aj ďalším najmladším víťazom, o 11 dní mladším ako Petr Ondrašík. V roku 2000 zopakoval svoje prvenstvo Václav Milík. Mal pre zmenu štyridsať rokov, o 4 mesiace a 11 dní menej ako Schatzer a o 8 mesiacov a 1 deň viac ako Rosák v roku 1956. Kým prvýkrát dostal k víťazstvu ešte skúter, druhýkrát to bol už plochodrážny motor Jawa. Ceny odovzdával naposledy Ing. Milan Šovčík, s ktorého menom sú spojené najväčšie úspechy žarnovického plochodrážneho športu v predchádzajúcom storočí. 26 rokov bol riaditeľom Zlatej prilby SNP. Hneď v ďalšom ročníku rozhodoval Zlatú prilbu naposledy Ing. Juraj Nevřela z Bratislavy. Spolu odpískal 22 ročníkov.

Prezident Ivan Gašparovič a Martin Vaculík po prvom triumfe na Zlatej prilbe SNP v roku 2008
Prezident Ivan Gašparovič a Martin Vaculík po prvom triumfe na Zlatej prilbe SNP v roku 2008

Poliaci štartovali na prilbe od roku 1973, ale dlho bez víťazstva. Nezmenil to ani legendárny Pawel Waloszek, keď v roku 1981 vyhral tri jazdy a dvakrát odstúpil z vedúcej pozície pre poruchy. Podarilo sa to až o tridsať rokov neskôr rozporuplnému Robertovi Dadosovi. Ani nie o tri roky nato si po tretíkrát siahol na život a zachrániť sa ho už nepodarilo. Druhou najúspešnejšou krajinou sa medzitým nečakane stalo Maďarsko. Zvíťaziť sa síce nepodarilo ani raz Adorjánovi, maďarskej obdobe českého Štancla a talianskeho Castagnu, ale postarali sa o to Hajdú, Petrikovics, Stefáni a Magosi. Attila Stefáni vyhral prilbu na štvrtý pokus a v upršanom ročníku 2003 mu stačili k repríze dve kvalifikačné jazdy a skrátené finále v pätici. V roku 2004 nebol vo víťaznej forme. Po 16. jazde bol siedmy, v semifinále a v oprave tretí. Cesta Norberta Magosiho k prvenstvám bola dlhšia, predchádzalo im šesť menej úspešných štartov. V roku 2007 sa mu v semifinále postavili do cesty Šantej s Málekom a sen o hetriku sa rozplynul po dráme v opravnej jazde. Krátko po štarte spadol po kolízii spolu s Kugelmannom. Nemec jazdu opakoval, síce neúspešne, ale pre Magosiho preteky skončili. Magosiho po prvom víťazstve v roku 2005 dekoroval prezident Ivan Gašparovič, čo vzbudilo značný ohlas u zahraničných účastníkov podujatia. K pravidelným hosťom patrili otec a syn Šmídovci z Pardubíc. Nikdy neprišli naprázdno, okrem suvenírov venovali niekoľkokrát pohár buď pre najlepšieho českého, alebo česko-slovenského pretekára. Účasť slovenského prezidenta na Zlatej prilbe SNP inšpirovala Jiřího Šmídu staršieho, aby sa pokúsil k niečomu podobnému nahovoriť Václava Klausa. Nestretol sa to však s pochopením. A ešte jedna poznámka k Zlatej prilbe 2005. Rozhodcom pretekov bol Vlastimil Červenka, ktorý o zlatú prilbu usiloval trikrát ako pretekár a desať rokov dozadu štartoval aj vo finále pretekov. V minulosti rozhodoval prilbu dvakrát Bedřich Slaný, aktívny účastník pretekov v roku 1962.

Maďarskú sériu prerušil Tomáš Suchánek a ukončil Filip Šitera. V roku 2004 sme sa v Žarnovici odhodlali podporiť vznik Pohára MACEC. Záhadná skratka znamená Motorcycle Association of Center European Countries, alebo po našom Motocyklové združenie stredoeurópskych krajín. 16 jázd základnej časti Zlatej prilby SNP bolo vyvrcholením 1. ročníka súťaže. Prvý skončil bez straty bodu Stanislaw Burza a bol na dráhe aj najrýchlejší. Burza dominoval aj naďalej, vyhral semifinále, prebojoval sa do čela finálovej jazdy a odrážal Suchánkove útoky, kým jeho GM nestíchlo. Na vedúcu pozíciu sa vrátil 20 ročný Suchánek a zlatá prilba putovala po siedmykrát do rodiska jej staršej sestry, do Pardubíc. Na stupne víťazov vystúpil ešte 18 ročný Fritz Wallner a ani nie 21 ročný Pawel Baran, celkový víťaz MACEC Cup-u. Ročník 2007 poznamenaný drámou Magosiho vyvrcholil ďalšou drámou vo finále. Po prvom štarte nikým neohrozovaný padol na rovinke vedúci Šantej. Po opakovanom štarte išiel do čela Šitera, aby vyhral  tak ako päťkrát predtým, a stal sa ďalším najmladším víťazom (19 rokov, 4 mesiace, 8 dní). Po tretíkrát štartoval už Martin Vaculík, po druhýkrát postúpil do finále a po prvýkrát vystúpil na stupne víťazov.

Lákadlom pre fanúšikov je každoročne bohatá tombola. Motocykel vľavo čaká na víťaza jubilejného 50. ročníka
Lákadlom pre fanúšikov je každoročne bohatá tombola. Motocykel vľavo čaká na víťaza jubilejného 50. ročníka

V roku 2008 sa šiesti najlepší jednotlivci po základnej časti a všetci na Jawách, resp. na JRM stretli aj vo finále. Najlepšie odštartoval Vaculík, ale päťkrát prechádzal pred hlavnou tribúnou v čele Martin Gavenda. Potom zasiahla vyššia moc, roztrhnutá reťaz priniesla šťastie nášmu Martinovi a tomu druhému sklamanie ešte väčšie ako Novotnému, Ondrašíkovi, Steadovi, Burzowi, či Šantejovi. Domáce nadšenie nemalo konca, veď trvalo dlhých 55 rokov, kým domáci pretekár vyhral veľké domáce podujatie. S úplne najmladším víťazom (18 rokov, 4 mesiace, 19 dní) si tentokrát mohol pohovoriť aj prezident Gašparovič, nie ako s Magosim, ktorý neovláda inú reč okrem maďarčiny. V roku 2009 nemal Vaculík na prilbe súpera. Finále sa dvakrát opakovalo a nedokončili ho Gregorič, Wolff a Málek. Martin osemkrát suverénne odštartoval a bez problémov obhájil prvenstvo spred roka. V jeho tieni ostal výkon ďalšieho domáceho pretekára Jána Halabrína. Po návrate k aktívnej činnosti sa dokázal kvalifikovať do semifinále a jazdiť tam na postupovej pozícii, ale zradila ho technika. V roku 2010 mohol Vaculík po prvýkrát získať natrvalo putovnú zlatú prilbu z roku 1988, ale nakoniec si len skompletizoval pódiové umiestnenia. Hlavnú trofej a ďalšiu cenu, skúter odvážal po 19 rokoch do Prahy Matěj Kůs, ktorý na pretekoch ani nemal štartovať. Sen o spolukomentovaní Zlatej prilby SNP si pri tom splnil český moderátor a bývalý pretekár Miloslav Čmejla zo Štětí na Ústecku.

Ročníky 2011 až 2013 Maťo vynechal pre iné športové povinnosti. Prvý ročník bez neho ovládla poľská dvojica Brzozowski a Jedrzejewski. Boli najlepší v základnej časti, vyhrali semifinálové jazdy a Brzozowski bol najrýchlejší aj vo finále. Najviac ale prekvapil Felipe Nicolas Covatti z Argentíny, ktorý svoju budúcnosť spojil s plochou dráhou v Taliansku. Do nominácie sa dostal až dodatočne, upozornil na seba odvážnou jazdou popri mantineli a zastavil sa až tesne pod najvyšším stupňom víťazov. Obaja Poliaci mali svoje výsledky o rok obhajovať. Brzozowski nakoniec neštartoval ale dokonale ho nahradil Puszakowski, ktorý na dráhe nenašiel ani raz premožiteľa. Na jubilejnom 50. ročníku sa divákom predstavili víťazi z minulosti Jiří Štancl, Marian Jirout a Jaroslav Gavenda, ďalších päť víťazov, Suchánek, Magosi, Šitera, Kůs a Puszakowski obsahovala štartovná listina. Triumfoval nakoniec niekto úplne iný. Po jedenástich rokoch  bol opäť na bedni Josef Franc, tentokrát ako ďalší pražský víťaz.

Martin Vaculík, Václav Milík a Tomáš Suchánek vo finále v roku 2015
Martin Vaculík, Václav Milík a Tomáš Suchánek vo finále v roku 2015

Ostatné tri ročníky skončili výsledkami: 2014 Vaculík, 2015 Vaculík, 2016 Vaculík. Naša hviezda vyhrala trikrát po sebe, päťkrát celkove a aj tretia slovenská putovná zlatá prilba dostala svojho majiteľa. V prvom prípade sa odjazdilo len 16 jázd. Opäť úradovalo počasie, tak ako v rokoch 1959, 1972, 1973, 1975, 1982, 1986, pre ktoré sa skracoval program v roku 2003 a vôbec sa nejazdilo v roku 1968. Rok 2015 priniesol Vaculíkovi víťazstvo po súboji na ostrie noža s Václavom Milíkom juniorom a vlaňajší povinný triumf máme v živej pamäti.

53 ročníkov Zlatej prilby SNP malo 35 víťazov. Najčastejšie víťazili Jiří Štancl, Antonín Kasper mladší a Martin Vaculík, po dvakrát Petr Ondrašík, Zdeněk Kudrna, Lubomír Jedek, Václav Milík, Attila Stefáni a Norbert Magosi. Bez straty kytičky vyhral trikrát Vaculík v rokoch 2009, 2014, 2015, dvakrát Štancl v rokoch 1974, 1979 a potom ešte Josef Franc, Mariusz Puszakowski, Filip Šitera, Antonín Kasper mladší v roku 1985, Georgij Ivanov, Dieter Tetzlaff, Petr Ondrašík v roku 1971, Zbyněk Novotný, Antonín Kasper starší a František Richter.

Na návrat plochej dráhy do Žarnovice v roku 1962 bolo zvedavých 9 000 divákov. Návštevnosť na posledných ročníkoch Zlatej prilby sa pohybuje okolo 4 000 až 5 000 divákov. Najväčší počet 10 zúčastnených krajín zaznamenalo podujatie v posledných dvoch sezónach. Rekordérom v počte štartov je v Čechách žijúci žarnovický odchovanec Vladimír Višváder, pochádzajúci zo Zohora. Na Zlatej prilbe SNP štartoval bez prestávky v rokoch 1990 až 2010, teda spolu 21 krát. Najlepšie výsledky dosiahol v rokoch 1997 a 2004, keď obsadil 8. miesto. V roku 2001 si mohol bilanciu vylepšiť, ale rozhodujúcu kvalifikačnú jazdu s prázdnou nádržou nedokončil. Najčastejšie štartujúcim cudzincom je Norbert Magosi, keď nastúpil na prilbu 12 krát.

„Zlatú prilbu si s ocinom berieme navždy domov“ odkazuje Martin Vaculík účastníkom vlaňajších pretekov. Po jeho pravici Eduard Krčmář, po ľavici Adran Cyfer
„Zlatú prilbu si s ocinom berieme navždy domov“ odkazuje Martin Vaculík účastníkom vlaňajších pretekov. Po jeho pravici Eduard Krčmář, po ľavici Adran Cyfer

Je pravda, že Suchánek a Málek štartovali častejšie, ale u nich sa mi označenie cudzinec akosi nehodí. Suchánek štartujúci 13 krát obsadil už všetky miesta na stupňoch víťazov, ale Málek sa na pódium ešte vôbec nedostal. V roku 2003 bol náhradníkom, okrem toho odjazdil ďalších 14 ročníkov. Už pri premiére v roku 2002 skončil ako 17 ročný tesne pred bránami finále. Do finále postúpil 7 krát, ale boli z toho len štyri štvrté miesta. Nádejne vyzeralo jeho vystúpenie v roku 2013, bol ale vylúčený na štarte finálovej jazdy a dodnes sa polemizuje, či oprávnene. Niečo podobné zažil doteraz len sympatický Massimo Mora z Talianska v roku 1990.

Žarnovická plochá dráha je v súčasnosti na vzostupe hádam ako jediná široko ďaleko. Oživenie a miestami až eufória je dielom Martina Vaculíka, ktorý sa pod vedením svojho otca Zdena Vaculíka vypracoval na pretekára svetovej špičky. Patrí sa pripomenúť, že mu k tomu v začiatkoch nemalou mierou pomohla česká plochodrážna obec. Od roku 2011 máme v Žarnovici raritu, dva kluby v meste s ani nie 6 500 obyvateľmi. Neviem, či to tak musí byť. Nech sa však neopakujú sezóny 2011 a 2013, kedy na výstavnom slovenskom podujatí, neštartoval ani jeden domáci zástupca.

Výsledky finálových jázd Zlatej prilby SNP v rokoch 1988 až 2016:

1988 1. Antonín Kasper, 2. Zoltán. Adorján-H, 3. Roman Matoušek,
4. Viktor Kuznecov-SU, 5. Paolo Salvatelli-I, 6. Sándor Tihányi-H
1989 1. Antonín Kasper, 2. Lubomír Jedek, 3. Zdeno Vaculík,
4. Robert Nagy-H, 5. Pavel Karnas, 6. Gašpar Forgáč
1990 1. Lubomír Jedek, 2. Pavel Karnas, 3. Zoltán Hajdú-H, 4. László Bódi-H, 5. Mariano Castagna-I, 6. Massimo Mora-I
1991 1. Lubomír Jedek, 2. Gašpar Forgáč, 3. Zoltán Kovács-H, 4. Massimo Mora-I, 5. Zsolt Böszörményi-H, 6. Fabrizio Vesprini-I
1992 1. Armando Castagna-I, 2. Petr Vandírek, 3. Zoltán Adorján-H, 4.József Petrikovics-H, 5. Zsolt Böszörményi-H, 6. Paolo Salvatelli-I
1993 1.József Petrikovics-H, 2.Franz Leitner-A, 3.Heinrich Schatzer-A,
4. Petr Vandírek-CZ, 5. Eugeniusz Skupieň-PL, 6. Zdeněk Schneiderwind
1994 1.Heimrich Schatzer-A, 2. Václav Milík-CZ, 3. Jaroslav Gavenda-CZ,
4. Lubomír Jedek-CZ, 5. Petr Vandírek-CZ, 6. Pavel Karnas-CZ
1995 1.Vladimír Kolodij-UA, 2. Roman Matoušek-CZ, 3. Andrea Maida-I,
4. Jaroslav Gavenda-CZ, 5. Gábor Röth-H, 6. Vlastimil Červenka-CZ
1996 1. Jaroslav Gavenda-CZ/SMF, 2. Vladimír Kalina-CZ, 3. Pavel Ondrašík-CZ, 4. Robert Kuždžal- PL, 5. Jacek Rempala- PL, 6. Zoltán Hajdú- H
1997 1. Václav Milík-CZ, 2. Jiří Štancl-CZ, 3. Lubomír Batelka-CZ,
4. Eugeniusz Skupieň-PL, 5. David Suchan-CZ, 6. Garry Stead-GB
1998 1. Marian Jirout-CZ, 2. Jiří Štancl-CZ, 3. Aleš Dryml-CZ, 4. Karl Lechky-JAR, 5. Matej Ferjan- SLO, 6. Karel Průša-CZ
1999 1. Aleš Dryml-CZ, 2. Attila Stefáni-H, 3. Lubomír Batelka-CZ, 4. Lukáš Dryml-CZ, 5. Grzegorz Klopot-PL, 6. Karel Průša-CZ
2000 1. Václav Milík-CZ, 2. Michal Makovský-CZ, 3. Bohumil Brhel-CZ,
4. Stanislaw Burza-PL, 5. Izak Šantej-SLO, 6. Tomáš Topinka-CZ/SMF
2001 1. Robert Dados-PL, 2. Rafal Szombierski-PL, 3. Tomáš Topinka-CZ/SMF, 4. Attila Stefáni- H, 5. Tomáš Suchánek-CZ, 6. Andrea Maida-I
2002 1. Attila Stefáni-H, 2. Rafal Szombierski-PL, 3. Josef Franc-CZ, 4. Norbert Magosi-H, 5. Manuel Hauzinger-A, 6. Roman Chromik-PL
2003 1. Attila Stefáni-H, 2. Marian Jirout-CZ, 3. Marco Műller-D, 4. Tomáš Suchánek-CZ, 5. Richard Wolff-CZ (skrátený program, po 8. jazde finále v piatich na 4 kolá)
2004 1. Tomáš Suchánek-CZ, 2. Friedrich Wallner-A, 3. Pawel Baran-PL,
4. Ronny Weis-D, 5. Arkadiusz Kalwasinski-PL, 6. Stanislaw Burza-PL
2005 1. Norbert Magosi-H, 2. Sándor Tihányi-H, 3. Piotr Swiderski-PL,
4. Tomáš Suchánek-CZ, 5. Marian Jirout-CZ, 6. Stanislaw Burza-PL
2006 1. Norbert Magosi-H, 2. Marian Jirout-CZ, 3. Izak Šantej-SLO, 4. Martin Vaculík-SK, 5. Antonín Galliani-CZ, 6. Rafal Kowalski-PL
2007 1. Filip Šitera-CZ, 2. Hynek Štichauer-CZ, 3. Martin Vaculík-SK,
4. Martin Málek-CZ, 5. Adrian Szewczykowski-PL, 6. Izak Šantej-SLO
2008 1. Martin Vaculík-SK, 2. Pawel Hlib-PL, 3. Maks Gregorič-SLO,
4. Martin Málek-CZ, 5. Izak Šantej- SLO, 6. Martin Gavenda-CZ
2009 1. Martin Vaculík-SK, 2. Tomáš Suchánek-CZ, 3. Jan Holub-CZ, 4. Martin Málek-CZ, 5. Richard Wolff-CZ, 6. Maks Gregorič-SLO
2010 1. Matěj Kůs-CZ, 2. Martin Vaculík-SK, 3. Dino Kovačič-HR, 4. Václav Milík-CZ, 5. Martin Málek-CZ, 6. Zdeněk Simota-CZ
2011 1. Kamil Brzozowski-PL, 2. Nicolas Covatti-I, 3. Marcin Jedrzejewski-PL, 4. Martin Málek-CZ, 5. Kiril Cukanov-UA, 6. Tomáš Suchánek-CZ
2012 1. Mariusz Puszakowski-PL, 2. Martin Gavenda-CZ, 3. Václav Milík-CZ, 4. Marcin Jedrzejewski-PL, 5. Zdeněk Simota-CZ, 6. Tomáš Suchánek-CZ
2013 1. Josef Franc-CZ, 2. Karol Zabik-PL, 3. Filip Šitera-CZ, 4. Martin Gavenda-CZ, 5. Mariusz Puszakowski-PL, 6. Martin Málek-CZ
2014 1. Martin Vaculík-SK, 2. Martin Gavenda-CZ, 3. Kamil Brzozowski-PL (bez finále)
2015 1. Martin Vaculík-SK, 2. Václav Milík-CZ, 3. Tomáš Suchánek-CZ,
4. Jakub Jamrog-PL, 5. Arkadiusz Potoniec-PL, 6. Stanislav Mielničuk-UA
2016 1. Martin Vaculík-SK, 2. Eduard Krčmář-CZ, 3. Adrian Cyfer-PL,
4. Jurica Pavlic-HR, 5. Viktor Trofimov-UA, 6. Tomáš Suchánek-CZ

 

Víťazi Zlatej prilby SNP:

1. 16.8.1959 František Richter M.Lázně Eso v B. Bystrici
2. 21.8.1960 Jaroslav Machač + Přelouč Eso v B. Bystrici
3. 9.9.1962 Hannibal Pattermann + Ostrava Eso bez finále
4. 4.8.1963 Luboš Tomíček + Praha Eso 1:23,80 min.
5. 8.8.1965 Antonín Kasper Praha Eso bez finále
6. 31.8.1969 Zbyněk Novotný + Ústí n/L. Jawa 1:24,90 min.
7. 29.8.1970 Bedřich Mareš Pardubice Jawa nedokončené
8. 29.8.1971 Petr Ondrašík (1.) ČSSR Jawa bez finále
9. 29.8.1972 Dieter Tetzlaff NDR Jawa 1:22,60 min.
10. 29.8.1973 Georgij Ivanov ZSSR Jawa 1:21,40 min.
11. 30.8.1974 Jiří Štancl (1.) ČSSR Jawa 1:17,20 min.
12. 31.8.1975 Jiří Štancl (2.) ČSSR Jawa 1:16,80 min.
13. 29.8.1976 Václav Verner ČSSR Jawa 1:58,20 min. *
14. 28.8.1977 Petr Ondrašík (2.) ČSSR Jawa 1:57,40 min. *
15. 6.8.1978 Zdeněk Kudrna + (1.) ČSSR Jawa 1:59,80 min.
16. 26.8.1979 Jiří Štancl (3.) ČSSR Jawa 1:55,40 min. *
17. 31.8.1980 Jiří Jirout + ČSSR Jawa 1:56,40 min.
18. 30.8.1981 Zdeněk Kudrna +(2.) ČSSR Jawa 1:52,40 min. *
19. 29.8.1982 Zoltán Hajdú Maďarsko Jawa 1:57,30 min.
20. 28.8.1983 Jiří Štancl (4.) ČSSR Jawa 1:53,83 min.
21. 19.8.1984 Jiří Štancl (5.) ČSSR Jawa 1:53,32 min.
22. 25.8.1985 Antonín Kasper + (1.) ČSSR Jawa 1:51,10 min. *
23. 31.8.1986 Antonín Kasper + (2.) ČSSR Jawa 1:55,42 min.
24. 30.8.1987 Antonín Kasper + (3.) ČSSR Jawa 1:50,54 min. *
25. 28.8.1988 Antonín Kasper + (4.) ČSSR Jawa 1:48,44 min. *
26. 10.9.1989 Antonín Kasper + (5.) ČSSR Jawa 1:58,80 min.
27. 2.9.1990 Lubomír Jedek (1.) ČSSR Jawa 1:50,30 min.
28. 1.9.1991 Lubomír Jedek (2.) ČSSR Jawa 1:50,22 min.
29. 30.8.1992 Armando Castagna Taliansko GM 1:49,70 min.
30. 29.8.1993 József Petrikovics Maďarsko Jawa/GM 1:51,20 min.
31. 28.8.1994 Heinrich Schatzer Rakúsko Jawa 1:50,60 min.
32. 27.8.1995 Volodimir Kolodij Ukrajina Jawa 1:50,59 min.
33. 25.8.1996 Jaroslav Gavenda Česká republika/SMF Jawa 1:52,59 min.
34. 31.8.1997 Václav Milík (1.) Česká republika Jawa 1:47,40 min. *
35. 30.8.1998 Marian Jirout Česká republika Jawa 1:47,30 min. *
36. 29.8.1999 Aleš Dryml Česká republika Jawa 1:47,40 min.
37. 27.8.2000 Václav Milík (2.) Česká republika Jawa 1:49,03 min.
38. 26.8.2001 Robert Dados + Poľsko GM 1:47,16 min. *
39. 25.8.2002 Attila Stefáni (1.) Maďarsko Jawa 1:49,20 min.
40. 31.8.2003 Attila Stefáni (2.) Maďarsko Jawa 1:18,68 min.
41. 29.8.2004 Tomáš Suchánek Česká republika Jawa 1:49,05 min.
42. 28.8.2005 Norbert Magosi (1.) Maďarsko GM 1:47,09 min. *
43. 27.8.2006 Norbert Magosi (2.) Maďarsko GM 1:48,44 min.
44. 26.8.2007 Filip Šitera Česká republika Jawa 1:48.77 min.
45. 24.8.2008 Martin Vaculík (1.) Slovensko JRM 1:46,20 min. *
46. 30.8.2009 Martin Vaculík (2.) Slovensko GM 1:45,06 min. *
47. 29.8.2010 Matěj Kůs Česká republika GM 1:44,18 min. *
48. 28.8.2011 Kamil Brzozowski Poľsko GM 1:45,55 min.
49. 26.8.2012 Mariusz Puszakowski Poľsko GM 1:45,46 min.
50. 25.8.2013 Josef Franc Česká republika GM 1:46,24 min.
51. 31.8.2014 Martin Vaculík (3.) Slovensko GM bez finále
52. 30.8.2015 Martin Vaculík (4.) Slovensko GM 1:46,17 min.
53. 28.8.2016 Martin Vaculík (5.) Slovensko GM 1:47,57 min.

* traťový rekord na 6 kôl

Súčasný traťový rekord na 6 kôl utvoril 23.9.2012 pri Majstrovstvách Slovenska Renat Gafurov z Ruska časom 1:43,66 min.

Víťazi Zlatej prilby SNP:

5x Jiří Štancl. st. 1974, 1975, 1979, 1983, 1984,
Antonín Kasper ml. 1985, 1986, 1987, 1988, 1989,
Martin Vaculík 2008, 2009, 2014, 2015, 2016
2x Petr Ondrašík 1971, 1977, Zdeněk Kudrna 1978, 1981, Lubomír Jedek 1990, 1991, Václav Milík 1997, 2000, Attila Stefáni, H 2002, 2003,
Norbert Magosi, H 2005, 2006
1x František Richter 1959, Jaroslav Machač 1960, Hannibal Pattermann 1962, Luboš Tomíček 1963, Antonín Kasper st. 1965, Zbyněk Novotný 1969, Bedřich Mareš 1970, Dieter Tetzlaff , DDR 1972, Georgij Ivanov, SU 1973, Václav Verner 1976, Jiří Jirout 1980, Zoltán Hajdú, H 1982,
Armando Castagna, I 1992, József Petrikovics, H 1993, Heinrich Schatzer, A 1994, Vladimír Kolodij, UA 1995, Jaroslav Gavenda 1996, Marian Jirout 1998, Aleš Dryml ml. 1999, Robert Dados, PL 2001, Tomáš Suchánek 2004,
Filip Šitera, 2007, Matej Kůs 2010, Kamil Brzozowski, PL 2011,
Mariusz Puszakowski, PL 2012, Josef Franc 2013

Foto: Ladislav Osvald, Vladimír Wolf, archív Vojtecha Mihálika, časopis Auto – moto, Martin Búri, Peter Čákovský a Martin Mesiarik