Archiv autora: Martin Búri (SC Žarnovica)

ŠTARTOVNÉ LISTINY VÍKENDOVÝCH PRETEKOV SÚ HOTOVÉ

Žarnovica – 2. júla
Plochodrážni fanúšikovia sa už nemôžu dočkať, kedy odštartuje ostrá sezóna aj v Žarnovici. Mnoho telefonátov a správ zaplavuje denne organizátorov zo Speedway Clubu Žarnovica. Pohár priateľstva v sobotu 3. júla a Medzinárodné majstrovstvá Slovenska spojené s 21. ročníkom Memoriálu Ladislava Eliáša v nedeľu 4. júla, môžu byť pekným spestrením pre každého, kto má rád ryk plochodrážnych motorov.

 

Loňský slovenský šampionát: zleva Petr Chlupáč, Josef Franc a Daniel Klíma

Vďaka desiatkam sponzorov a sponzorov, ktorí pomohli aj zakúpením si jázd na Medzinárodné majstrovstvá Slovenska a tiež ústretovosti Mesta Žarnovica, môže byť podujatie limitované diváckou účasťou predsa len zorganizované. Oplatí sa ísť na preteky? Posúďte sami. Sobotný Pohár priateľstva bude predsa so štyrmi tímami. Nemcov nahradia Maďari. Ostáva silná Praha, ktorá príde do Žarnovice hádam v najsilnejšej možnej zostave. Silní sú aj Slovinci, ktorí nemali konkurencie v domácom Kršku. Hrýzť budú určite aj Maďari. Zahanbiť sa nebude chcieť nechať ani žarnovický tím, ktorý bude však po dlhom čase zase viac internacionálny, keďže pokračovanie kariéry Rastislava Cíferského nie je isté a Ján Mihálik neprejavil o štart vo víkendových pretekoch záujem. Raritou bude štart Austrálčana v žarnovických farbách. So záujmom budeme sledovať nielen domáceho Martina Vaculíka a Jakuba Valkoviča, či tohtoročnú posilu Ondřeja Smetanu, ale aj návrat niekdajšieho ligového kapitána Martina Máleka.

Štartovná listina na sobotu – Pohár priateľstva:

Praha Jan Kvěch, Petr Chlupáč, Daniel Klíma, Jan Macek
Krško Nick Škorja, Denis Štojs, Anže Grmek, Miran Praznik
Maďarsko Norbert Magosi, Roland Kovács, Márk Bárány, Milen Manev, Dennis Fazekas
Žarnovica Martin Vaculík, Jakub Valkovič, Ondřej Smetana, Martin Málek, Brayden McGuinness

 

Martin Vaculík se stal podruhé v kariéře mistrem Slovenska roku 2019

Na druhý deň v nedeľu sa fanúšikovia môžu tešiť na opäť o niekoľko mien kvalitnejšiu štartovnú listinu. Nakoniec budú svedkami 24 jázd všetko v pätici jazdcov na štarte. Všetkých dvadsať účastníkov sa najprv stretne v piatich sériách jázd základnej časti. Jej víťaz sa stane víťazom Memoriálu Ladislava Eliáša a zároveň bude nasadený priamo do finále. Pretekári na 2. až 11. mieste postúpia do semifinálových jázd, z ktorých zakaždým dvaja najlepší postúpia do finále. Finále na šesť kôl určí poradie v Medzinárodných majstrovstvách Slovenska.

Štartovná listina bola robená doslova na poslednú chvíľu, kvôli spomínanej situácii. Nakoniec je pestrou zmesou osvedčenej kvality a dravej mladosti. Medzi favoritov môžeme jednoznačne rátať Martina Vaculíka, ktorému sa to bude snažiť prekaziť najmä dravý český junior Jan Kvěch, inak dvojnásobný európsky šampión do 19 rokov. Taktiež bojovať o titul bude český veterán a minuloročný majster Slovenska Josef Franc, či rekordér žarnovickej dráhy na 4 kolá Slovinec Matic Ivačič. V štartovnej listine nechýbajú ani ďalšie mená bývalých majstrov Slovenska ako Norbert Magosi, či Martin Málek. Domáci fanúšikovia budú dopredu hnať Jakuba Valkoviča, ktorý skončil vlani štvrtý. Jednoznačne sa bude na čo pozerať.

Štartovná listina na nedeľu – Medzinárodné majstrovstvá Slovenska:

Česká republika Jan Kvěch, Josef Franc, Daniel Klíma, Ondřej Smetana, Martin Málek, Jan Macek, Petr Chlupáč
Maďarsko Norbert Magosi, Roland Kovács, Dennis Fazekas, Márk Bárány do kvalifikácie pôjdu Richárd Fuzesi a Szabolcs Uveges
Slovinsko Nick Škorja, Matic Ivačič, Denis Štojs, Anže Grmek, Miran Pražnik
Slovensko Martin Vaculík, Jakub Valkovič
Bulharsko Milen Manev
Austrália Brayden McGuinness

Foto: Eva Palánová a Karel Herman

V Maďarsku hrali prím Slovinci

Debrecen – 29. mája
Spojený slovinsko-maďarsko-slovenský šampionát jednotlivcov odštartoval v sobotu 29. mája v maďarskom Debrecene. Pre väčšinu štartujúcich išlo o prvé preteky sezóny, keď konečne došlo k uvoľneniam opatrení vo všetkých týchto troch krajinách. Napriek tomu platilo niekoľko pravidiel, keď slovenská výprava musela mať napríklad potvrdenie, povoľujúce štart v Maďarsku, podpísané priamo ministrom školstva, vedy, výskumu a športu. Preteky za silného vetra, v prachu a neskôr v jemnom daždi, sa stali korisťou trojice Slovincov, ktorí obsadili stupne víťazov. Hrýzť ich dokázali ešte Maďar Kovács a náš Jakub Valkovič a Ondřej Smetana.

Ondřej Smetana jel finálovou jízdu

Teplé a veterné počasie privítalo na debrecenskom štadióne približne dvetísic divákov a jazdcov nielen zo Slovinska, Maďarska a Slovenska, ale aj Čiech, Rumunska, Bulharska. Na preteky sa nedostavil mladý Rakúšan Sebastian Kossler. Naopak v depe bolo vidieť niekdajšie hviezdy maďarskej plochej dráhy Zoltána Adorjána, Sándora Tihányiho, či Attilu Stefániho.

Jakub Valkovič zajel povedený závod

Dráha v Debrecene, ktorá prešla nedávno rekonštrukciou, bola tentoraz vo výbornej kondícii. Tradičné koľaje a diery sa neobjavili ani na konci pretekov a tak si to jazdci mohli užiť, respektíve mohli sa sústrediť na súboje medzi sebou. Favoritom číslo jedna bol prirodzene minuloročný slovinský šampión a držiteľ rekordu žarnovickej dráhy Matic Ivačič. Ten išiel za svojim cieľom bez porážky v základnej časti. Na päty mu stúpal najmä jeho krajan Nick Škorja, no v druhej polovici pretekov strácal dych. Nakoniec to však vyzeralo, že si ho šetrí na finálovú časť. Slovenskú výpravu tešil najmä výkon Jakuba Valkoviča, ktorý hneď svoje úvodné tri jazdy premenil na víťazstvá. Potom však prehral s Ivačičom a prekvapujúco aj s Manevom a v poslednej jazde dokonca nebodoval vôbec. Domácich fanúšikov držal v strehu pri absencii Norberta Magosiho Roland Kovács. Po depe kolovala informácia, že do pretekov nastúpil po jedinom tréningu v tomto roku. No na dráhe to vyzeralo z jeho pohľadu dosť dobre. Sympatický výkon podával aj minuloročný debutant zo Slovinska Anže Grmek, ktorý bojovným výkonom nahradzoval menšie skúsenosti a bodoval aj na úkor skúsenejších. Pomalší rozbeh z našich pretekárov mal Janči Mihálik, ktorý najprv nebodoval, potom prišiel trikrát do cieľa ako tretí a nakoniec bol ešte druhý. Inak na tom bol Rasťo Cíferský, ktorý opäť strúhal perfektné štarty, keď do prvej zákruty vchádzal buď na prvom alebo druhom mieste. Potom však už strácal a v troch jazdách, ktoré odjazdil dal dokopy iba bod. Vo svojej tretej jazde mal v poslednej zákrute pred cieľom pád. Krvavý nos a strata pamäte hovorili o tom, že nie je všetko v poriadku a preto bol nakoniec prevezený do nemocnice, kde si ho nechali do druhého dňa na pozorovaní. Doudierané končatiny, hlava a chrbtica si určite vyžiadajú niekoľkodňový oddych. Dúfajme, že to nebude nič vážnejšie.

Rastislav Cíferský a Ján Mihálik poslouchají rady Patrika Búriho

K záveru pretekov začalo nielen poriadne fúkať, ale aj pršať. Aj na dráhe sa bojovalo ostrejšie. Prví dvaja po základnej časti – Matic Ivačič a prekvapujúco vo výbornej forme jazdiaci štyridsiatnik z Krška Denis Štojs, postúpili priamo do finále. Ďalší štyria Jakub Valkovič, Anže Grmek, Nick Škorja, Ondřej Smetana museli do jazdy poslednej šance. Tú vyhral Nick Škorja, no za jeho chrbtom sa zvádzal boj do konca jazdy. Ondřej Smetana po slabšom štarte sa najprv vysporiadal s Jakubom Valkovičom už v prvej zákrute a potom atakoval Anže Grmeka, ktorého nakoniec aj predbehol a postúpil so Škorjom do finále.

Finálová jazda bola plná súbojov. Zo štartu vyletel dopredu ako raketa Škorja nasledovaný svojimi krajanmi Štojsom a Ivačičom. Ivačič sa krátko na to dostal pred Štojsa a Ondřej Smetana začal atakovať slovinského veterána. V druhom kole sa pred neho aj dostal, no Štojs ho tam nechal iba jedno kolo a bol naspäť. Pekný súboj medzi Škorjom a Ivačičom vrcholil až do štvrtého kola, kedy išiel dopredu Matic Ivačič a zaslúžene zvíťazil. V daždi sa tak nad štadiónom v Debrecene niesla slovinská hymna.

Foto: Szilvia Szabó

DO PLOCHODRÁŽNEHO NEBA ODIŠIEL DVOJNÁSOBNÝ MAJSTER SLOVENSKA MIROSLAV RYBANSKÝ

Bratislava – 16. mája
Veľká časť histórie bratislavskej plochej dráhy a začiatky tej zohorskej sú spojené s dvomi menami. Tibor Klimits a Miroslav Rybanský boli nielen plochodrážnikmi, ale aj funkcionármi a otcami plochodrážnych oválov v Bratislave – Prievoze a v Zohore. V nedeľu 16. mája  prišla práve z Bratislavy smutná správa. Táto nerozlučná dvojica sa rozdelila.

 

Miroslav Rybanský nežije

Pamätníkov bratislavskej plochej dráhy je stále menej a menej. Niet sa čo čudovať. Roky plynú a od 60-tych rokov, kedy to v Bratislave v tomto športe naplno fungovalo naposledy, uplynulo viac ako 50 rokov. Stále sme sa však mohli pochváliť tým, že žijú dvaja hlavní projektanti plochodrážnych oválov v Prievoze a v Zohore. Dnes o 9.00 hod. dotĺklo srdce jedného z nich. Miroslav Rybanský odišiel tam, kde už mnoho jeho súperov, ale aj priateľov z dráhy.

Miroslav Rybanský patril medzi slovenskú plochodrážnu elitu. Najprv sa venoval motoakrobacii a potom terénnym motocyklovým pretekom. Plochú dráhu jazdil v rokoch 1961 až 1970. V roku 1963 sa stal prvým majstrom Slovenska, o rok neskôr tento výsledok zopakoval a v roku 1965 obsadil druhé miesto. Ešte pred koncom aktívnej športovej činnosti sa z núdze stal aj funkcionárom. Ako predseda slovenskej športovej komisie pre plochú dráhu sa postaral v roku 1969 o obnovenie majstrovstiev Slovenska. Keď plochá dráha opäť nemala svoje miesto v hlavnom meste Slovenska, bola pod jeho vedením vybudovaná v roku 1973 plochá dráha v Zohore. Po čase však od plochej dráhy odišiel a po zmene režimu začal pracovať v zahraničí. Na dôchodok sa vrátil späť na Slovensko a donedávna prevádzkoval so svojim starým priateľom Tiborom Klimitsom detské dopravné ihrisko v Bratislave – Dúbravke.

Spojenie s plochou dráhou a Miroslavom Rybanským bolo na dlhé roky prerušené. V Bratislave sa nejazdilo, zanikol aj Zohor a v Žarnovici mali vždy svojich veteránov, bývalých činovníkov, či jazdcov. Na jar roku 2010 však autor tohto článku nadviazal kontakt s pánom Rybanským aj Klimitsom.

Po niekoľkohodinovej návšteve v Bratislave a dlhom rozprávaní o plochodrážnej minulosti oboch osobností, bolo nadviazané srdečné priateľstvo a páni Klimits a Rybanský sa stali častými hosťami pretekov Speedway Clubu Žarnovica. Nerozlučná dvojica bola nenápadná, no vždy im dobre padlo privítanie pri vstupe na štadión a pohostenie v klube.

Časté telefonáty a občasné stretnutia aj mimo pretekov ich vrátili a ako oni sami hovorili, omladili o veľa rokov späť. Vždy dlhodobo plánovali cestu do Žarnovice a čakali na pozvánku dva týždne pred pretekmi. Za všetko pohostenie boli vďační. Posledné roky sa počet ich návštev na štadióne zmenšoval s úbytkom zdravia.

Počas ocenenia od SMF v decembri 2019. Miroslav Rybanský odpovedá na otázky Alexa Štefucu. /plne vľavo súčasný prezident SMF Peter Lazár a vpravo dlhoročný prezident Peter Smižík

Obaja páni postupne ovdoveli a ozývali sa zdravotné problémy. Aj napriek tomu nestrácali kontakt so Žarnovicou. V decembri v roku 2019 si oboch pánov pánov uctila aj Slovenská motocyklová federácia, keď boli na Večeri majstrov obaja vyznamenaní ako osobnosti slovenského motocyklového športu.

Ich ďakovania nemali konca. Nechýbali ani slzy dojatia, veď bratislavská plochá dráha neexistuje viac ako 50 rokov a dokonca ani tá zohorská. Vlani však Miroslav Rybanský ostal na dlhý čas pripútaný na lôžko a zdravie mu už nedovolilo prísť do Žarnovice.

A tak nakoniec v nedeľu 16. mája 2021 o 9.00 hod. dotĺklo srdce človeka, ktorý patril nielen medzi najlepších slovenských plochodrážnikov, ale aj najväčšie osobnosti slovenskej plochej dráhy ako činovník.

Pán Rybanský odpočívajte v pokoji!

MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA BUDÚ SÚČASŤOU MEDZINÁRODNÉHO SERIÁLU PRETEKOV

Žarnovica – 9. marca
Medzinárodné majstrovstvá Slovenska, ktoré bývajú každoročne jedným z vrcholov žarnovickej plochodrážnej sezóny, dostávajú pre sezónu 2021 nový šat vďaka užšej spolupráci medzi maďarskou, slovinskou a slovenskou plochou dráhou.

 

Josef Franc je slovenským majstrom

Paradoxom je vznik myšlienky na spoločný šampionát Slovinska, Maďarska a Slovenska. Už na sklonku roku 2010, kedy vznikal Speedway Club Žarnovica, absolvovali jeho predstavitelia rokovania v chorvátskom Goričane o svojom vstupe do medzinárodnej tímovej súťaže, nazývanej aj Jadranská liga. Okrem toho sa na spomínanom stretnutí preberali aj pravidlá spoločného šampionátu jednotlivcov pre Slovincov a Chorvátov. Aj tu bol záujem slovenských predstaviteľov participovať v tomto šampionáte. Veď bola možnosť vidieť v Žarnovici preteky s Matejom Žagarom, či Juricom Pavlicom na vrchole ich výkonnosti a ďalších dravých pretekárov zo Slovinska a Chorvátska. Vtedy sa dokonca ešte jazdili aj kvalifikácie, keďže jazdcov bolo viac než 16. Predstavitelia Slovinska sa však vtedy rozhodli nevyhovieť žarnovickej požiadavke a tak ostalo „len“ na účasti Žarnovice v Jadranskej lige.

Koncom roka 2020 sa práve predstavitelia slovinskej plochej dráhy, konkrétne z Krška ozvali, že či by SC Žarnovica nešiel spolu s nimi do spoločných majstrovstiev jednotlivcov. V Slovinsku majú totiž momentálne približne piatich aktívnych pretekárov a dlhodobo bojujú s krízou, ktorá trvá už niekoľko rokov.

Slovenský šampionát 2020: zleva Petr Chlupáč, Josef Franc a Daniel Klíma

Predstavitelia SC Žarnovica boli ochotní zapojiť sa do spoločnej súťaže za určitých podmienok. Je v tom snaha nielen pomôcť dlhoročnému partnerovi z Krška, ale aj zabezpečiť pre svojich pretekárov dostatok pretekov, ktoré sú aj finančne ohodnotené. Oslovená bola aj maďarská strana, ktorá sa k projektu pridala. Po niekoľkomesačných dohovoroch a zapracovaniach jednotlivých pripomienok, prebehla pred niekoľkými dňami videokonferencia, na ktorej bola definitívne dohodnutá podoba vzniknutého šampionátu. V podstate pôjde o seriál pretekov na konci ktorého budeme poznať jednotlivých majstrov svojich krajín.

Niekoľko podrobností:

  • každá federácia má 5 miest
  • usporiadateľ má zakaždým o jedno miesto viac
  • v prípade ak sa na preteky prihlási viac pretekárov zo spomínanej trojice krajín, bude sa jazdiť pred hlavnými pretekmi kvalifikácia
  • systém pretekov bude štandartný pre 16 pretekárov, výnimku má Žarnovica, kde bude štartovať 25 pretekárov v každej jazde po päť
  • štartovať môžu v šampionáte aj jazdci z iných krajín, prednosť však majú reprezentanti Slovinska, Slovenska a Maďarska

Termíny pretekov:

17.4. Nagyhalász (H)*
2.5. Krško (SLO)
4.7. Žarnovica
23.10. Debrecen (H)

Poznámka: * pravdepodobne sa presunie na neskôr

Foto: Eva Palánová

Keby nebolo Bartfaya…

Žarnovická plochá dráha ponúka za svoju 67-ročnú históriu množstvo zaujímavých príbehov, ktoré sa len tak tlačia, aby boli zverejnené. Najmä tie z dôb minulých, ktoré väčšina dnešných, mladších fanúšikov nemá možnosť poznať. Jeden taký príbeh hovorí o rodine Bartfayovcov. V žarnovickej farskej matrike pokrstených, figuruje toto maďarsky znejúce priezvisko už minimálne štyri generácie. V pomyselnej žarnovickej plochodrážnej kronike má taktiež svoje miesto. A nie hocijaké. Bol to práve Ľudovít Bartfay starší, kto sa v roku 1967 ujal čerstvo vzniknutého žarnovického plochodrážneho tímu a dal mu strechu nad hlavou. Nebyť jeho, ťažko by to tu fungovalo, veď niečo také ako klubové zázemie a budovy tu ešte neexistovalo. Ale poďme pekne poporiadku.

 

Ťažká situácia…

Vojtech Bartfay, jeden z prvých Žarnovičanov – plochodrážnikov

Ľudovít Bartfay starší bol majiteľom domu s priestranným dvorom a garážami pre nákladné autá, ktoré ho živili. Jeho živnosť by bola určite ešte úspešnejšia, nebyť politicko-spoločenských pomerov, ktoré súkromnému vlastníctvu a podnikaniu vôbec nepriali. Jeho starší syn Vojtech začal niekedy v polovici 60-tych rokov chodiť spoločne s ďalším Žarnovičanom Jaroslavom Považanom na poľnohospodársku školu do Banskej Bystrice. Tam sa ešte v tom čase jazdila plochá dráha na Štiavničkách. Lenže tam prudko postupovala aj bytová výstavba a obyvatelia okolitých bytoviek sa začali sťažovať na hluk z plochodrážneho oválu.

To už svoje prvé tréningové kolá točili aj naši mladí Žarnovičania. V roku 1966 bola banskobystrická plochá dráha nadobro zatvorená a tamojší pretekári si hľadali svoj druhý domov prirodzene v relatívne blízkej Žarnovici. Žarnovický ovál v tom čase so škvarovým povrchom, nebo často využívaný. Dokonca v rokoch 1959-1961 a 1964, 1966 sa tu neodjazdili ani jedny preteky (týfusová epidémia a povodeň), pričom v rokoch 1962, 1963 a 1965 to boli spolu iba štyri podujatia. Práve bystrickí pretekári doplnení o žarnovických mladíkov doslova vtrhli na žarnovický ovál a ….. boli vyhnaní.

Takto sa cestovalo na preteky

Bystrickí začali jazdiť do Žarnovice. Keď sem prišli prvýkrát trénovať, jeden funkcionár ich vyhnal, aby neničili dráhu. Potom sa nám, ale podarilo uprosiť funkcionárov zo Žarnovice, ktorými boli najmä pán Žbirka, Bohunka, Dvořák a Skladan, ktorí boli vlastne aj zakladateľmi žarnovickej plochej dráhy, aby sa mohlo trénovať,“ po rokoch si na túto úsmevnú situáciu spomenul Ľudovít Bartfay mladší.

 

Budovanie zázemia

Neboli dodávky, bol Garant

V tom čase existovali na Slovensku dve plochodrážne strediská, Západoslovenské so sídlom v Bratislave a Stredoslovenské, ktorého sídlo sa v roku 1967 prenieslo zo spomínanej Banskej Bystrice do Žarnovice. V Žarnovici však chýbalo na štadióne okrem dráhy akékoľvek zázemie pre novovzniknutý tím. Neboli garáže, dielne, klubové miestnosti, nič. Vtedy situáciu zachránil práve Ľudovít Bartfay starší.

Bartfayovci po tie roky podržali celú plochodrážnu Žarnovicu. Klub mal na ich dvore a v priestrannej dielni svoju kuchyňu. Postupom času ožili v rukách Bartfayovcov aj dva traktory, nákladná Erena, požiarnická cisterna a dva Garanty, aby poslúžili plochej dráhe,“ opísal vtedajšiu situáciu v jednom zo svojich spracovaní histórie žarnovickej plochej dráhy Ing. Jozef Treščák. Dvor Bartfayovcov sa tak po plochodrážnom ovále stal najdôležitejším, pre žarnovickú plochú dráhu. V garážach boli zaparkované aj plochodrážne motocykle, ktoré si sem chodil opravovať a pripravovať celý plochodrážny tím. Čo sa týka vedenia Stredoslovenského plochodrážneho strediska, jeho predsedom sa stal Jozef Bohunka a jeho predĺženou rukou bol práve Ľudovít Bartfay starší.

 

Žarnovickí priekopníci

Radosť z titulu

Ako bolo spomínané už na začiatku, plochú dráhu do rodiny doniesol dnes už nežijúci Vojtech Bartfay. Spolu s ním sa postupne za riadítka plochodrážnych špeciálov posadili aj Jaroslav Považan, Karol Vallner, či Vladimír Ceglédy. Títo postupne vytvorili jadro tímu, ktorý začiatkom 70-tych rokov posilnili dvaja Jánovia – Daniel a Danihel, Milan Černek, Jozef Zimmermann a ďalší. Žarnovica začala naplno pulzovať plochodrážnym životom a žarnovickí plochodrážnici robili dobré meno nášmu mestečku nielen po celom Československu, ale postupne aj v zahraničí. No ale to sme skočili riadne ďaleko…

 

Prvý bol Vojtech

U Bartfayovcov na dvore

Vojtech Bartfay patril medzi jazdcov, ktorí síce nenosili domov pravidelne vavríny víťazov, no dokázali oberať o body svojich súperov. Aj vďaka tomu sa v roku 1970 dostal do tímu Československa v medzištátnom stretnutí na žarnovickej plochej dráhe proti juniorom z Veľkej Británie, ktoré prvýkrát snímala v priamom prenose aj československá televízia.

Nechýbal tam ani ďalší Žarnovičan Karol Vallner. Úspechom staršieho z bratov Bratfayovcov bolo siedme miesto v Majstrovstvách Slovenska 1969, keď v poslednom – štvrtom kole šampionátu na domácej dráhe dokázal obsadiť tretie miesto. Ešte lepšie to bolo o rok neskôr, keď sa stal štvrtým najlepším Slovákom na plochej dráhe. Poslednýkrát sa na dráhe predstavil 10. októbra 1970 v stretnutí II. ligy proti Bratislave, kde pomohol Žarnovici k víťazstvu 44:32 svojimi ôsmimi bodmi. Jeho posledná jazda bola víťazná… Súhrnne štartoval Vojtech Bartfay v rokoch 1966 až 1970. V roku 1966 reprezentoval Banskú Bystricu v dvoch pretekoch. V rokoch 1967 – 1970 zase Žarnovicu v 27 pretekoch.

 

Mladý talent

Na dráhe počas MSR 1970 zľava Flickinger, V. Bartfay, K. Kubela a Ľ. Bartfay

Úspešnejším z dvojice bratov Bartfayovcov bol Ľudovít Bartfay mladší. „Najprv som robil mechanika a pomáhal okolo motoriek. Keď som chcel začať s jazdením, musel som mať vodičský preukaz. Ten mi pomohol behom troch týždňov vybaviť pán Bohunka. V roku 1969 som tak mohol začať s pretekmi,“ spomína na svoje začiatky Ľudovít. Ako to vyzeralo s vtedajším vybavením jazdca? „No napríklad moja „kombinéza“ sa skladala z kožených nohavíc od uja Bohunku, ktoré som si zviazal na páse špagátom. Koženú bundu som si zohnal už ani neviem z kadiaľ. Posledný rok som jazdil v kombinéze od Ivana Dedinu, ktorý bol vtedy zranený. Ťažko bolo zohnať aj čižmy. Napríklad, keď raz padol Paľo Krč a nohu si pritom prestrčil popod mantinel, museli sme mu rozrezať čižmu. Mal to dosť škaredo poranené. A on keď sa vrátil, tak nám nadával, že prečo sme to rozrezali, že z kadiaľ zoženie teraz čižmy (smiech),“ opísal bežné trable vtedajších slovenských plochodrážnikov.

1967 – Žarnovica vs. Břeclav. Zľava Vojtech Bartfay, Čapka, Vallner, Kvarda

Mladší z bratov Bartfayovcov doslova vlietol medzi plochodrážnu konkurenciu. V rýchlom čase sa prebojoval medzi slovenskú špičku a zakrátko dokázal trápiť aj českých „profesionálov“. Debut Ľudovíta Bartfaya videlo 11. mája 1969 počas medzinárodných pretekov dvojíc až 5 000 divákov. Vtedy štartoval vo dvojici so skúsenejším Karolom Vallnerom. Vo štvorkolových Majstrovstvách Slovenska obsadil celkové šieste miesto spomedzi sedemnástich súťažiacich. Dokonca v dvoch kolách dokázal byť štvrtý. V sezóne odjazdil šesť pretekov.

 

Majster Slovenska

Vojtech Bartfay vľavo, Vojtech Mihálik a Jan Jaša

Rok 1970 bol však jeho rokom. V Predkvalifikácii Majstrovstiev ČSSR mu z dvoch kôl chýbali iba štyri body na postup. Za ním však skončili neskorší skvelí reprezentanti ako Jan Hádek, či Josef Minařík. Majstrovstvá Slovenska sa tak ako pred rokom skladali zo štyroch kôl. Ľudovít začal štvrtým miestom v Břeclavi. Na druhý deň v druhom kole bol na tejto moravskej dráhe už druhý. Potom v posledných dvoch kolách na žarnovickej dráhe zakaždým vyhral a stal sa ako 19-ročný dovtedy najmladším majstrom Slovenska. V ligovej súťaži patril medzi opory tímu spoločne s Karolom Vallnerom a Pavlom Krčom. Na tri roky sa stal držiteľom rekordu žarnovickej dráhy spomedzi domácich pretekárov, kým ho neprekonal Ján Daniel. Jeho poslednými pretekmi v krátkej kariére bolo tak ako u jeho brata Vojtecha, ligové stretnutie 10. októbra 1970 v Žarnovici s Bratislavou. Deviatimi bodmi bol najlepším domácim pretekárom  a prispel tak k víťazstvu Žarnovice. Taktiež jeho posledná jazda bola víťazná.

 

Hrdina Zlatej prilby

Prví žarnovickí plochodrážnici. Zľava Karol Vallner, Vojtech Bartfay, Marian Godava (z B. Bystrice), Vladimír Ceglédy

Vráťme sa však k ešte jednej zaujímavej udalosti, ktorej hrdinom bol Ľudovít Bartfay mladší. Stalo sa to 29. augusta 1970, keď sa v Žarnovici uskutočnilo najprv stretnutie štyroch tímov a potom nadstavbové preteky o Zlatú prilbu SNP. Stretnutie štyroch tímov suverénne ovládol tím Čiech A pred tímom Čiech B a Moravou. Žarnovickí pretekári nemali so svojim technickým vybavením šancu brať veľa bodov. Najlepší bol Pavol Krč, ktorý získal tri body, potom boli už len dvojbodoví Ľudovít Bartfay, Vladimír Ceglédy a s jedným bodom Jozef Zelina a Ivan Danihel. Nebodoval Vojtech Bartfay. Následne bola vylosovaná kvalifikácia, z ktorej najlepší štyria mali postúpiť do finálovej jazdy o Zlatú prilbu SNP. Ľudovít Bartfay nastupoval do jazdy s Josefom Laštovkom (neskorší český národný tréner), Miroslavom Čapkom a veľkým talentom Petrom Ondrašíkom, neskorším niekoľkonásobným finalistom majstrovstiev sveta. Postup bral iba víťaz. A víťazom sa stal….Ľudovít Bartfay. Obrovské prekvapenie však malo svoje pokračovanie. Ako nám prezrádza dobová tlač, rozhodca už v predchádzajúcich jazdách vnášal do svojich rozhodnutí mnoho otáznikov.

A podobne sa stalo aj vo finále, do ktorého sa dostal obhajca víťazstva z predošlého roku Zbyněk Novotný, skúsený československý reprezentant Bedřich Mareš, pražský pretekár Josef Lid a spomínaný Ľudovít Bartfay. Po štarte sa rozhoreli tvrdé boje a výsledkom bol pád Zbyňka Novotného v druhom kole. Český pretekár ostal ležať na dráhe, no rozhodca jazdu nezastavil a on sa musel „po štyroch“ dostať preč z dráhy. Našťastie sa nič nikomu nestalo, no vyvolalo to zmätky aj medzi jazdcami na dráhe, aj medzi traťovými komisármi a rozhodcom. Ten nakoniec jazdu ukončil v cieli štvrtého kola odmávaním červenou zástavkou. V tom momente bol víťaz jasný – Bedřich Mareš.

1969 – MSR Žarnovica. Zľava Miroslav Rybanský (trojnásobný majster SR), Vladimírv Ceglédy, Jozef Zelina a Ľudovít Bartfay

Na druhom mieste bol však Ľudovít Bartfay, čo bola veľká senzácia. „Pamätám si to. Ten pražský pretekár podal protest, že prestal jazdiť, keď si myslel, že bude zastavená jazda a že preto je až tretí a ja druhý. Bol z toho nešťastný a hovoril aj predo mnou, že v Prahe im sledujú výsledky a on je reprezentant a toto nie je pre neho dobré. Prišlo mi ho ľúto, tak som išiel za rozhodcom a prepustil som mu druhé miesto,“ opísal veľmi nezvyčajnú situáciu jej hlavný hrdina. Toto malo veľký ohlas v médiách. Veľké gesto žarnovického mladíka bolo odporúčané na cenu fair Play, či ako vzor pre všetkých športovcov. To urobil aj napriek tomu, že bol na domácej dráhe pred domácim obecenstvom vyhlásený ako druhý najlepší. Ono v podstate aj toto vypovedá o vlastnosti, ktorú zdedil po svojom otcovi a ktorá by sa hodila aj mnohým dnešným športovcom. Skromnosť.

 

Neprajná doba

V břeclavskom druhom kole MSR 1970 boli traja najlepší zľava Ľudovít Bartfay, Pavol Krč a Vojtech Bartfay

Ľudovít Bartfay mal síce nejaké plány aj na sezónu 1971, ktoré by sa dali zladiť s povinnou vojenskou službou, no všetko nakoniec padlo. Škoda, že neboli také možnosti ako o niekoľko rokov neskôr, kedy Zdeno Vaculík mohol vojenčiť a jazdiť v Pardubiciach, Jaroslav Danko v Prahe, bratia Forgáčovci v Pardubiciach a podobne.

Neboli peniaze. Potom neskôr bol dobrý ťah, že sa toho chytil Milan Šovčík. Keby prišiel skôr, možno by som ostal jazdiť aj ja. Bola to však vtedy bieda. Ja som to s bratom nechal v roku 1970 a rok neskôr skončili aj Ivan Dedina, Pavol Krč a Jozef Zelina. Ja som vtedy mal nastúpiť na vojnu. Vybavovali mi to spoločne s Petrom Ondrašíkom z Březolup, aby sme išli do Prahy, no nakoniec išiel iba on a tam aj ostal. Ja som radšej ostal pracovať v Hliníku v závode, ktorý bol zbrojársky a tak stačilo, keď som si tam odrobil 19 mesiacov a potom išiel na 5-mesačnú vojnu a bol som doma,“ opísal situáciu Ľudovít Bartfay. Tým sa na dlhý čas skončila bartfayovská sága na žarnovickej plochej dráhe.

 

Chcelo by to ďalšieho Bartfaya

Hrdý otec gratuluje svojmu synovi k titulu majstra SR 1970

No nie navždy. Veď už v roku 2011 hneď po vzniku Speedway Clubu Žarnovica sa stalo jedným z prvých sponzorov Kamenárstvo Bartfay založené práve Ľudovítom Bartfayom a vedené jeho synom Michalom. Táto podpora trvá nepretržite dodnes. Na okraj možno spomenúť ešte jedno prepojenie plochodrážnych rodín. Na svete sú totiž dvaja vnukovia Ľudovíta Bartfaya (majstra Slovenska 1970), ktorí sú zároveň aj vnukmi už nežijúceho slovenského šampióna z roku 1980 Jaroslava Danka. Tak sa môže stať, že zdvojnásobené plochodrážne gény, privedú na žarnovický ovál opäť nejakého Bartfaya.

Keby nebolo Bartfaya….práve tak začína novinový článok, ktorý popisuje onú Zlatú prilbu z roku 1970…

Foto: archív autora

 

SC Žarnovica má kompletný kalendár pretekov

Žarnovica – 5. januára
Rok 2020 je nenávratne za nami. Aj napriek rôznym ťažkostiam, ktoré postihli každého, Speedway Club Žarnovica sa snažil kresať iskierku nádeje aj svojou činnosťou, pretekmi, ktoré v prísnych bezpečnostných podmienkach organizoval. Teraz ostáva dúfať, že situácia v sezóne 2021 sa polepší. Je to náročné, ale treba byť optimistom, veď tých ktorí to vzdávajú je veľa a my tam nechceme patriť o čom svedčí síce trochu opatrný, ale predsa na preteky bohatý kalendár SC Žarnovica.

 

Žarnovický Speedway Club připravil na letošní sezónu opět bohatý program

Kalendár pretekov na rok 2021 sa rodil zatiaľ asi najťažšie. Najprv dlhé čakanie a neistota, ako to bude s kalendármi FIM, FIM Europe, v Poľsku, či v Čechách. Nakoniec všetky spomínané obsahujú termíny a preteky, ktoré rátajú s plnohodnotnou sezónou a práve touto cestou sa vybral aj náš klub. Začiatok ostrej sezóny je síce oproti tým minulým posunutý o viac ako mesiac na neskôr, no predsa obsahuje sedem pretekov v šiestich termínoch.

Na začiatok zmena… Žarnovickí fanúšikovia si už asi zvykli, že sezónu na našom ovále otvárajú Medzinárodné majstrovstvá Slovenska. Tentoraz však tomu bude inak. V sobotu 29. mája ju totiž otvoria tí najmladší. Žarnovica zažije svoju premiéru v organizácii pretekov v nižšej kubatúre. Majstrovstvá Českej republiky 250 ccm privedú do Žarnovice najmladšie talenty českej plochej dráhy, medzi ktorými sa možno skrýva budúci Dryml, Milík, či Kvěch. A s nádejami spoza rieky Moravy si sily bude merať domáci odchovanec Juraj Šuška.

Matic Ivačič drží rekord žarnovické dráhy

Na druhý deň, v nedeľu 30. mája bude plochodrážny víkend pokračovať hneď dvojicou pretekov. K ďalšiemu kolu MČR 250 ccm sa totiž pridá 1.liga. V súčasnosti sa síce vedú rokovania, ktorý tím bude tým štvrtým do partie, ale účasť domáceho celku, Prahy a Pardubíc je istá.

Začiatok júla bude opäť patriť plochodrážnemu víkendu. Otvorí ho v sobotu medzinárodná tímová súťaž Pohár priateľstva. Do Žarnovice pricestujú celky zo štyroch krajín (Nemecko, Slovinsko, Česká republika, Slovensko), ktoré budú medzi sebou súperiť o body do tabuľky. Netreba zabúdať, že vlani sa pri týchto pretekoch zrodil v podaní Matica Ivačiča nový rekord žarnovickej dráhy.

No byť rýchlejší v Žarnovici, než Martin Vaculík, je teda poriadna výzva pre našu plochodrážnu jednotku, ktorá ako pevne veríme, sa bude snažiť zvrátiť túto situáciu už 4. júla v Medzinárodných majstrovstvách Slovenska spojených s 21. ročníkom Memoriálu Ladislava Eliáša. Obidve podujatia budú zároveň akousi organizačnou a technickou skúškou pred TOP podujatím žarnovickej plochodrážnej histórie.

Juraj Šuška jezdil český šampionát dvěstěpadesátek zatím jen na českých oválech

Deň D by mal nastať v sobotu 21. augusta, kedy si to do nášho mestečka zamieri absolútna svetová plochodrážna špička, ktorá bude v rámci Grand Prix Challenge bojovať o priamy postup do budúcoročného seriálu Veľkých cien. Preteky, ktoré priťahujú každoročne pozornosť celého plochodrážneho sveta sú organizačne po každej stránke mimoriadne náročné, ale dúfajme, že budú skvelou vizitkou a reklamou žarnovickej plochej dráhy.

Záver sezóny bude patriť tentoraz medzinárodnej súťaži MACEC Cup. V nedeľu 26. septembra k nám prídu pretekári z Poľska, Českej republiky, Ukrajiny, Maďarska, Rumunska, Bulharska, aby si zmerali sily s našimi pretekármi.

Sezóna 2021 je v plánoch pomerne bohatá, ostáva len dúfať, že sa súčasná situácia okolo COVIDu 19 dovtedy ukľudní a my budeme svedkami nezabudnuteľných zážitkov nasýtených nádherným zvukom plochodrážnych motorov poháňaných metylalkoholom.

Kalendár pretekov SC Žarnovica:

29.5. MČR 250 ccm
30.5. 1.liga + MČR 250 ccm
3.7. Pohár priateľstva
4.7. Medzinárodné majstrovstvá Slovenska + 21. Memoriál Ladislava Eliáša
21.8. Grand Prix Challenge
26.9. MACEC Cup

Foto: Karel Herman a Mirek Horáček