Novovzniknutý Speedway Club Žarnovica, ktorý vznikol len v decembri, ohlásil, že prihlasuje svoj tím do spoločnej ligovej súaže so Slovinskom, Chorvátskom a Českou republikou. Ide o skutočnos v súčasnosti možno nie očakávanú, ale v histórii slovenskej plochej dráhy vôbec nie ojedinelú. Pri tej príležitosti sa pozrieme trochu do histórie.
Plochá dráha na Slovensku nemala nikdy na ružiach ustlané. Od svojich začiatkov, či už z medzivojnového obdobia alebo povojnového, sa stretávala s existenčnými problémami. Aj napriek tomu sa slovenský tím, neskôr slovenské kluby objavujú v súažiach družstiev už od roku 1959. Pričom s menšími prestávkami ich účas v ligách pretrvala až do sezóny 1991, kedy sa družstvo Žarnovice spoločne s Kopřivnicou predstavilo naposledy v lige. Slovensko malo svoju reprezentáciu aj v iných súažiach družstiev, nevynímajúc MS, či naposledy Mitropa Cup.
Prvým slovenským pretekárom, ktorý sa predstavil v pretekoch družstiev bol bratislavský Ladislav Jedlička. Ten 3. júna 1951 štartoval v Dolnej Čermnej v stretnutí Čechy vs Morava za tím Moravy. Získal tri body a Morava prehrala pomerom 71:80. Išlo vlastne o náhradné riešenie lebo pôvodne si sily mali zmera tímy Československa a Po¾ska.
Prvými pretekami, na ktorých sa predstavil nejaký slovenský tím, bolo trojstretnutie Plzeň – Brno – Bratislava počas dvoch dní 28. a 29. mája 1955 v Bratislave na štadióne Iskra Dimitrov. Z víazstva sa tešila Plzeň pred Brnom a Bratislavou.
V lete 1957 došlo k utvoreniu slovenského reprezentačného družstva zloženého z pretekárov bratislavského a banskobystrického kraja. Ich prvé sústredenie sa začalo 18. júla. Viedol ho František Volavý z Brna, sám výborný pretekár, ktorý to mal vďaka svojmu vysokoškolskému štúdiu v Bratislave, vždy k Slovensku blízko. Že nešlo o sústredenie reprezentácie typické pre dnešok, svedčí aj skutočnos, že väčšina pretekárov, by sa dala označi len záujemcami o tento šport, nako¾ko im museli by poskytnuté úplné základy jazdenia na plochej dráhe.
Premiéru si čerstvo založené slovenské reprezentačné družstvo odkrútilo na konci leta toho istého roku, kedy sa zúčastnilo trojstretnutia družstiev v Brne. Víazne si počínali domáci pretekári, medzi ktorými nechýbal Alois Jarolím, František Volavý, či pražský hos Richard Janíček. Druhé skončilo slovenské družstvo, najmä vďaka výbornému výkonu Vlasta Ružičku, ktorý bol v tom čase už majstrom športu v cyklistike a kvôli plochej dráhe zavesil bicykel na klinec. V jedenej z jázd si dokonca poradil s Aloisom Jarolímom. Posledné skončilo družstvo Královho Pola. Slovenský tím reprezentovali: Krajčík, Ružička, Kantor, Švantner a Hronec.
Reprezentácia vo farbách Slovenska sa mala predstavi aj 27. júla 1958 v Partizánskom, v stretnutí s Českými Budějovicami, ktoré bolo súčasou ligovej súaže. Čisto nová dráha v Partizánskom však merala 550 metrov, pričom rok predtým na stretnutí FIM vo Warszawe bolo rozhodnuté, že dráhy pre klasickú plochú dráhu môžu ma maximálne 400 metrov. Kvôli tomu museli by odložené premiérové preteky na tejto dráhe o dva roky.
Druhé predstavenie tímu Slovenska v pretekoch družstiev sa konalo 28. júna 1959. Išlo o ligové stretnutie v Bratislave na štadióne Iskra Dimitrov s Brnom. Víazstvo si pred 3 000 divákmi vybojovali domáci jazdci v pomere 67 : 41, keď neporazeným ostal Vlasto Ružička, bývalý výborný cyklista. Počas tejto sezóny sa predstavil slovenský tím v ligových stretnutiach ešte nieko¾kokrát. Podobne tomu bolo aj v roku 1960 a v roku 1962. V roku 1961 už štartovali v II. lige dve slovenské družstva samostatne. Pokým Banská Bystrica na svojej, novej dráhe, Bratislava hosovala v Partizánskom, nako¾ko sa v hlavnom meste Slovenska nenašlo miesto pre tento šport.
Medzinárodnú premiéru si tím Slovenska odkrútil 7. októbra 1962 v Poprade, kde sa stretol s po¾ským tímom Czestochowa. Tu si víazstvo v pomere 65:42 vybojovali hostia, keď neporazenými sa stali hneď dvaja Poliaci, Stanislaw Rurarz a Bernard Kacperak. V tíme Slovenska štartovali: Jozef Krajčík, Samuel Krnáč, český Rudolf Kvarda (mal najviac – 13 bodov), Miroslav Rybanský, Pavol Krč, Ivan Dedina, Karol Kubela, Mikuláš Pravda.
8. septembra 1963 si slovenský tím zmeral sily v priate¾skom stretnutí s družstvom Moravy v Banskej Bystrici. Víazstvo si vybojovali hostia v pomere 51 : 56, keď najlepšími jazdcami boli šestnásbodový Dobroslav Přichystal a štrnásbodový Hanibal Pattermann, ktorí vlastne získali viac ako polovicu bodov svojho družstva. Zo slovenského tímu bol najlepší Ivan Dedina, ktorý päkrát zvíazil a raz došiel za Přichystalom. Až s osembodovým odstupom za ním bol druhý najlepší jednotlivec domáceho tímu, Karol Kubela.
Na ďalšie stretnutie slovenského tímu v pretekoch družstiev si museli slovenskí fanúšikovia počka až do roku 1967. 16. septembra sa slovenskí pretekári predstavili v Brne proti výberu Moravy. Domáci im takmer nič nedovolili, keď vyhrali o dvadsa bodov 49 : 29. Treba tu však podotknú, že Slovensko reprezentovali iba jazdci žarnovického plochodrážneho družstva bez bratislavských posíl.
Výbery Česka a Slovenska sa stretli 31. augusta 1969 v Žarnovici, aby bojovali medzi sebou nielen v priate¾skom stretnutí, ale aby sa aj najlepší jednotlivci stretli vo finálovej jazde o Zlatú prilbu SNP. V družstvách vyhrali s prevahou o 36 bodov českí jazdci a aj do finálovej jazdy sa dostali iba pretekári z tohto tímu. Zlatú prilbu si nakoniec vybojoval Zbyněk Novotný pred Jiří Moravcom a Evženom Erbanom. Jazdu nedokončil veterán Rudolf Havelka.
Ešte 23. júla 1972 sa predstavil tím pod hlavičkou Slovensko, v stretnutí v Čakoviciach proti pražskému tímu. Víazstvo si vybojovali domáci v pomere 62 : 46 najviac bodov získali Pavel Šilha a Josef Lid po pätnás. Zo slovenských jazdcov im dokázali sekundova iba mladý Ján Daniel a skúsený Vladimír Ceglédy, ktorí nazbierali 13 respektíve 12 bodov. Akousi odvetou 
stretnutia v Čakoviciach boli preteky na novej dráhe v Zohore. Tu 3. novembra 1973 vyhral slovenský tím vysoko 89 : 29. Z pražského tímu dokázal Slovákom klás účinnejší odpor iba desabodový Petr Hanuš a skúsený Bohumír Bartoněk, ktorý pozbieral osem bodov. Zo slovenského tímu dokázali po pätnás bodov nazbiera Jána Daniel, Jozef Tóth a Ladislav Eliáš starší. Trinástimi bodmi sa blysol Ján Danihel.
Až 21 rokov trvalo, než sa na plochodrážnej scéne opä objavil slovenský tím. Stalo sa tak po rozdelení Československa. V roku 1994 totiž prvýkrát a doteraz aj naposledy štartoval slovenský tím v MS družstiev. No ani štart 5. júna v C skupine v Ljubljani nebol bezproblémový. Reprezentova sem totiž krajinu spod Tatier prišli Gašpar Forgáč a Vladimír Višváder, ktorí aj keď boli rodení Slováci, ale nemali slovenské občianstvo nako¾ko bývali v Čechách. Slovenskej stránky sa však zastával Miloslav Verner, ktorý bol vtedy predsedom jury. Väčším problémom nakoniec bola skutočnos, že Bielorusi, ktorí tam mali taktiež štartova, mali vtedy licencie iba na motokros. Aby namiesto siedmych účastníkov neštartovali iba piati, bol nakoniec povolený štart oboch reprezentácií. Postup do skupiny B si vybojovali domáci Slovinci a Lotyši, pokým Slováci skončili na predposlednom mieste práve pred Bielorusmi, so ziskom jedenástich bodov (Gašpar Forgáč – 8, Vladimír Višváder – 3), dva body za piatymi Ukrajincami.
O rok na to dostalo Slovensko miesto v C skupine v ruskom Togliatti. Vtedy sa o pravidlách dalo už ažko diskutova a cestova do Togliatti a neby tam pripustený k štartu by bolo hazardom, preto slovenský tím z účasti odstúpil.
Zatia¾ poslednou plochodrážnou súažou družstiev, v ktorej sa predstavilo Slovensko, bol Mitropa Cup. V rokoch 1997 až 1999 absolvovali slovenskí a českí pretekári za tento tím spolu 31 pretekov. Treba tu podotknú, že súaž sa išla systémom dvojčlenných družstiev s jedným náhradníkom, pričom slovenský tím ani raz neobsadil post náhradníka.
Najúspešnejším pre slovenský tím bol prvý rok v tejto súaži. Vedenia sa ujal už v prvom kole v rakúskom Wiener Neustadt. Potom sa však striedal so slovinským tímom, aby nakoniec skončil celkovo druhý s trojbodovou stratou. Zato strata tretieho, maďarského tímu bola až 50 bodov na Slovensko. Slovenský tím dokázal z desiatich kôl vyhra až pä. Aj najlepším jednotlivcom súaže bol člen slovenského tímu, Jaroslav Gavenda, ktorý už druhú sezónu jazdil v slovenských farbách so slovenskou licenciou. Práve on dokázal ako jediný získa v pretekoch komplet bodov a to hneď dvakrát. Spolu s ním štartoval v deviatich stretnutiach Vladimír Višváder, ktorého iba v jednom stretnutí v Lendave nahradil kopřivnický Jaromír Lach, ktorý vlastnil taktiež slovenskú licenciu.
V roku 1998 klesol slovenský tím v jedenáskolovej súaži až na šieste miesto, keď ešte aj na svojej domácej dráhe v Žarnovici skončil až piaty. Najlepšie sa umiestnil na treom mieste v Lendave. Do súaže dokonca zasiahol aj slovenský B-tím, ktorý nahradzoval v Žarnovici neprítomných Talianov. Najväčšou oporou tímu bol opä Jaroslav Gavenda, ktorý bol však nútený vynecha tri stretnutia a jeho body potom tímu chýbali. Aj napriek tomu bol práve on zase najlepším jednotlivcom súaže. Štyri stretnutia vynechal aj Vladimír Višváder. V dvoch pretekoch sa predstavil Jaromír Lach, ktorý príjemne prekvapil v prvom kole v Miskolci, kde dokázal pozbiera trinás bodov. Prvýkrát za slovenský tím štartoval aj rodák z Partizánskeho, junior Andrej Niederland, ktorý sa predstavil spolu šeskrát, avšak jeho najvyšším bodovým ziskom boli tri body z Prelogu a Debrecenu. V žarnovickom kole štartoval v slovenskom B-tíme aj Gašpar Forgáč, ktorý v jednej jazde vyhral, v druhej mal poruchu a v tretej bol druhý a viac neštartoval.
Ešte horšie dopadol slovenský tím v sezóne 1999, kedy skončil na poslednom, siedmom mieste, keď v každých pretekoch skončil posledný. Vo farbách Slovenska štartovala dvojica Gašpar Forgáč a Andrej Niederland, pričom skúsený veterán Forgáč sa predstavil v šiestich kolách a junior Niederland bol pri všetkých desiatich vystúpeniach, čiže štyrikrát ako jediný člen tímu, čo bolo handicapom oproti iným tímom.
V sezóne 2000 a ani neskôr sa už Slovensko v tejto súaži nepredstavilo.
