Slovenská plochá dráha má vo svojom rodnom liste rok 1931 a do začiatku II. svetovej vojny sa na východe republiky uskutočnilo najmenej šesť podujatí. Po skončení vojny sa tento šport presťahoval na západné a stredné Slovensko. Prvá polovica šesťdesiatych rokov priniesla určitý rozmach slovenskej plochej dráhy, čo sa týkalo počtu štadiónov a pretekárov. Na výraznejšie výsledky v početnejšej a skúsenejšej konkurencii s českými pretekármi si ale bolo treba počkať. V Žarnovici sa plochá dráha začala jazdiť v roku 1953 a družstvo sa tam etablovalo v roku 1967. Jeho pretekári čoraz častejšie a intenzívnejšie dávali o slovenskej plochej dráhe vedieť. Najlepším slovenským plochodrážnikom minulého storočia sa stal Zdeno Vaculík. Na začiatku nového tisícročia priviedol k plochej dráhe svojho syna. Martin Vaculík dokázal za 20 rokov, alebo za 21 sezón to, o čom sa dovtedy ľuďom okolo plochej dráhy na Slovensku ani len nesnívalo. Svojimi úspechmi pobláznil celé mesto ale aj široké okolie. Hlavne jeho zásluhou je žarnovická, resp. slovenská plochá dráha ako jediná na vzostupe široko ďaleko.
2005
Prvé preteky absolvoval Martin Vaculík 23. apríla v Slanom. Z kvalifikácie postúpil do 1. kola majstrovstiev Českej republiky juniorov. V hlavných pretekoch získal 1 bod a skončil šestnásty. V ďalších dieloch seriálu sa výrazne zlepšil a celkove obsadil 8. miesto.
Majstrovstvá Čiech juniorských družstiev znamenali ďalšie štartovné príležitosti. Vaculík a hostia pod hlavičkou Žarnovice skončili uprostred deviatich družstiev na 5. mieste. Najlepší výsledok: 2. miesto s Filipom Šiterom v Žarnovici.
Pri prvom štarte na Zlatej prilbe SNP dosiahol 15 ročný nováčik rovnaký výsledok ako rutinér Vladimír Višváder a obsadil 13. miesto.
2006
Rok 2006 bol v znamení ďalšieho zbierania skúseností. Na medzinárodnej scéne zasiahol po prvýkrát do MS juniorov ako aj do majstrovstiev Európy. Okrem toho získal angažmán v klube KSM Krosno a začal pravidelne štartovať v I. poľskej lige. Krosno sa však v I. lige neudržalo.
Vo svojej druhej domovine v Českej republike sa Vaculík stal členom Autoklubu Slaný. Dvakrát zasiahol do extraligy a mal tak svoj podiel na majstrovskom titule svojho družstva. V I. lige bol tretím najlepším členom družstva Březolup. V majstrovstvách juniorov do 21 rokov skončil siedmy a do 19 rokov tretí.
V juniorským majstrovstvách družstiev mal takmer dvojtretinový podiel na 2. mieste AK Slaný. V Mšene v spomienkových pretekoch na Antonína Kaspera mladšieho obsadil 4. miesto a na Zlatej stuhe v Pardubiciach skončil šiesty.
V základnej časti Zlatej prilby SNP uspeli tentokrát aj Vaculík s Višváderom. Vaculík postúpil na prvý pokus aj do finále a skončil hneď za stupňami víťazov.
2007
17 ročný Martin Vaculík žal prvé úspechy. Na prvé kolo MS juniorov išiel so skromným želaním postúpiť. Večer 22. apríla prišla z nemeckého Herxheimu neuveriteľná správa, že Martin stál na stupňoch víťazov s víťazným Austrálčanom Holderom a Poliakom Hlibom. V Daugavpilse v Lotyšsku najprv vypadol zo svetového šampionátu, ale o mesiac tam vyhral semifinále európskej juniorky. Vo finále v poľskej Czestochowej získal v prvých dvoch jazdách jeden bod, potom trikrát zvíťazil a po dodatkovej jazde skončil na 6. mieste. V II. poľskej lige začal pravidelne dosahovať dvojciferné výsledky a stal sa najlepším pretekárom Krosna. V stretnutí s Miskolcom zaznamenal päť najlepších časov dňa, proti Lodži vyhral sedem jázd a vytvoril rekord dráhy v Krosne.
V Čechách v extralige skončil jeho klub Slaný na treťom mieste, ale na body z jázd aj Martinovou zásluhou (1,7 bodu/jazda) len o 9 bodov za majstrovskou Plzňou. V juniorke do 21 rokov skončil druhý po strhujúcom finiši v Plzni, kde mu patrilo šesť najlepších časov vrátane jazdy o titul vicemajstra. Vaculík zopakoval výsledky spred roka na pretekoch k pocte A. Kasperovi ml. a na pardubickej Zlatej stuhe. Po prvýkrát zasiahol do pardubickej Zlatej prilby. Pridal 4. miesto v Memoriáli Emila Sovu.
Na Zlatej prilbe SNP patril už k favoritom. Vyhral tri jazdy základnej časti. V semifinále bol druhý a finále skončilo výsledkom Filip Šitera, Hynek Štichauer, Martin Vaculík.
Po víťaznom semifinále majstrovstiev Českej republiky v Březolupoch prepisoval históriu 7. septembra v Slanom. Z celej českej špičky ho porazil len Lukáš Dryml. V opakovanej finálovej jazde dosiahol to, čo sa nikdy nepodarilo takým osobnostiam ako Lucákovi, otcovi a synovi Špinkovcom, Kasperovi staršiemu a celej plejáde ďalších. Stal sa majstrom republiky, najmladším v celej histórii českých a československých majstrovstiev.
2008
V roku 2008 sa Martin Vaculík predstavil v štyroch najvyšších ligových súťažiach v Poľsku, vo Švédsku, v Čechách a v Dánsku. Z jeho klubov dosiahol najlepší výsledok dánsky Holsted, 3. miesto, švédska Eskilstuna bola predposledná, deviata a Rzeszów dokonca vypadol z poľskej ekstraligy. Slaný skončilo na poslednom 5. mieste, hoci Martin dosahoval v priemere 10 bodov na stretnutie. Bilanciu si vylepšil bronzom v majstrovstvách Poľska juniorských dvojíc a striebrom v Prebore Čiech trojčlenných družstiev s družstvom Liberca, s priemerom 15,5 bodu na kolo.
Účinkovanie na Zlatej prilbe SNP začal rekordom dráhy na 4 kolá. Bezpečne postupoval do záverečnej časti pretekov a na prvý pokus do finále. Tam najlepšie odštartoval, ale z prvej zákruty sa okolo neho prehnal Martin Gavenda. Vaculík vytrvalo útočil, niektoré pokusy boli nádejné, no Gavenda stále viedol. V poslednom kole sa Gavendovi roztrhla reťaz a v cieli tak odmávali v rekordnom čase ako prvého Vaculíka. Nadšenie domácich priaznivcov nemalo konca, veď trvalo celé polstoročie, kým zlatá prilba ostala doma. Vaculík sa stal aj najmladším víťazom v histórii, víťaznú trofej preberal z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča.
Ďalšie výsledky roka vybojoval Martin počas plochodrážneho víkendu v Pardubiciach. V piatok vyhral prestížnu Zlatú stuhu a v sobotu obsadil vynikajúce 5. miesto v jednodňovom finále MS juniorov, do ktorého sa kvalifikoval cez Žarnovicu a chorvátsky Goričan. Do tretice postúpil v nedeľu až do malého finále slávnej Zlatej prilby.
2009
V ME juniorov do 19 rokov vyhral náš pretekár presvedčivo I. kolo v Neustadte v Nemecku, semifinále v Debrecene v Maďarsku a 11. júla v poľskom Tarnówe vybojoval pre Slovensko prvú medailu v histórii. Ako jediný porazil neskoršieho majstra Európy Przemyslawa Pawlického z Poľska, získal spolu 13 bodov a v dodatkovej jazde si vybojoval bronzovú medailu.
V Poľsku hájil farby Gdaňska a stal sa tretím najlepším juniorom poľskej ekstraligy. Jeho švédska Vetladna skončila tretia v Elitserien. Ako prvý slovenský pretekár získal ďalšie tituly v majstrovstvách Českej republiky juniorov do 19 rokov a s Grzegorzom Walasekom z Poľska v majstrovstvách Českej republiky dvojíc. Obsadil 4. miesto na Memoriáli Luboša Tomíčka v Prahe, kde ešte neštartoval ani jeden Slovák
V obnovených majstrovstvách Slovenska na domácej dráhe skončil druhý a potom obhájil prvenstvo na Zlatej prilbe SNP. Vyhral všetky svoje jazdy a po druhýkrát víťaznú trofej v ďalšom rekorde na 6 kôl.
V tom roku prežil Martin Vaculík ale aj zlé chvíle. Pád v semifinále MS juniorov v Miskolci ho pripravil o postup do finále tejto disciplíny. 16. septembra na českej extralige narazil do neho neúmyselne jeden zo súperov. Martin si pritom zlomil nohu. Sezóna sa pre neho predčasne skončila a Slaný neprekonal Mšeno a Pardubice. Martin mal pritom dobre rozbehnuté individuálne české šampionáty. V senioroch bol dovtedy raz tretí a raz štvrtý, medzi juniormi počas troch kôl nestratil jediný bod.
2010
V kvalifikácii do Speedway Grand Prix sa Vaculík predstavil v kvalifikačnom kole v Terenzane v Taliansku. Mal na konte 8 bodov, keď v štvrtej jazde spadol, zlomil si kľúčnu kosť a bol nešťastne vyradený. V MS juniorov vyhral prvé kolo v Neustadte v Nemecku. V semifinále v Landshute opäť v Nemecku štartoval dva týždne po zranení. Po heroickom výkone postúpil do finále z druhého miesta. Prvé dve finálové kolá sa mu nevydarili, v Pardubiciach nakoniec siahal po víťazstve, aby skončil tretí a celkove na piatom mieste, rovnako ako v roku 2008.
Potom ako Gdaňsk vypadol z najvyššej poľskej súťaže, zakotvil Martin Vaculík v Tarnówe. Bol jednotkou klubu a najlepším juniorom poľskej ekstraligy. Vo Švédsku reprezentoval farby Vetlandy a aj on dopomohol tomuto klubu k zisku švédskeho majstrovského titulu. V troch extraligových stretnutiach v Čechách vybojoval pre celok Slaného 53 bodov, na Memoriáli L. Tomíčka zopakoval 4. miesto spred roka.
Na Zlatej prilbe SNP mohol Vaculík natrvalo získať tretiu putovnú trofej. V základnej časti trikrát zvíťazil, o štvrtý triumf ho pripravila porucha. Jasne zvíťazil aj v semifinále. Aj do finále odštartoval najlepšie, ale z prvej zákruty vyšiel v čele Matěj Kůs. 6 kôl Vaculík vytrvalo na neho útočil, ale prekonať sa mu ho nepodarilo. V dramatickom súboji o prvenstvo sa zrodil nový rekord žarnovickej plochej dráhy na 6 kôl. Vaculík teda nezískal vytúžený hetrik, ale skompletizoval si svoje pódiové umiestnenia, keď v predchádzajúcich rokoch obsadil 4., 3. a dvakrát 1. miesto.
2011
Najväčším úspechom Martina Vaculíka v sezóne 2011 bolo účinkovanie v seriáli kvalifikačných pretekov o postup do Speedway Grand Prix 2012. Kvalifikáciu začal víťazstvom v českom Divišove. V semifinále v chorvátskom Goričane dosiahol druhý najvyšší bodový zisk, ale postup si musel vybojovať v nervy drásajúcej sérii dodatkových jázd piatich pretekárov. 20. augusta vo švédskej Vetlande získal najprv 2 body, potom sa ale dotkol štartovacej pásky, bol vylúčený a zdalo sa, že je všetko stratené. Nevzdal sa, bojoval do konca, zhromaždil 10 bodov, bolo z toho však „len“ 4. miesto. Do SGP 2012 postúpili traja najlepší a Vaculík sa stal prvým náhradníkom. V semifinále MS juniorov v Žarnovici obsadil druhé miesto za Michaelom Jepsenom Jenseno z Dánska, ale pred majstrom Európy Anderssonom zo Švédska a majstrom sveta Wardom z Austrálie. Postúpil do série štyroch finálových kôl, aby skončil nakoniec na 7. mieste. Najlepší výsledok dosiahol v Holstede v Dánsku – 2. miesto.
V poľskej extralige pomohol Tarnówu zachrániť sa v najvyššej súťaži. Vo Švédsku obsadil s Vetlandou 4. miesto. Klubovú bilanciu si vylepšil v dánskom Holstede (jeden štart, 16 bodov a opäť 3. miesto v tamojšej superlige), ale najmä v českom Mšene. Klub deklasoval súperov v základnej časti extraligy, Martin zaň štartoval trikrát s 10, 17 a 16 bodmi. V jednodňovom finále boli súperom Mšena Pardubice a dve jazdy pred koncom bol stav 40:38. Vaculík potom vyhral obidve nominované jazdy, opäť dobyl 16 bodov a konečný výsledok znel 48:42. Mšeno vyhralo extraligu tretíkrát po sebe a Vaculík druhýkrát, predtým so Slaným v roku 2006.
Na Zlatej prilbe SNP Martin neštartoval, ale zachraňoval družstvo Slovenska v domácich stretnutiach Jadranskej ligy. Najmä pri víťazstve proti Slovinsku 46:44, ku ktorému prispel s 21 bodmi. Zlepšil sa na Zlatej prilbe v Pardubiciach. Opäť postúpil do malého finále, kde bol od neho lepší len Dán Hans Andersen.
2012
23. júna nastúpil náš pretekár premiérovo ako náhradník na Veľkú cenu Poľska v Gorzówe Wielkopolskim. Jeho vystúpenie hodnotil svet ako senzáciu, fantáziu, bombu, magický debut. V základnej časti pretekov nazbieral nečakaných 12 bodov, rovnako ako posledný majster sveta Američan Greg Hancock, v semifinále sa prebojoval zo štvrtej pozície na druhú postupovú. Spanilú jazdu vo veľkom finále začal najlepším štartom, odolal útokom Austrálčana Chrisa Holdera a nakoniec „nameral“ desiatky metrov súperom, medzi ktorým boli i 17 ročný Bartosz Zmarzlik a 41 ročný Tomasz Gollob z domáceho klubu Stal Gorzów. Poľskí kibici nasýtení semifinálovými víťazstvami svojich miláčikov nemohli uveriť tomu, čo dokázal 22 ročný Martin Vaculík z krajiny na plochodrážnej periférii. 1. miesto, 4. miesto, 5. miesto, dve 9. miesta a 10. miesto, taký bol výpočet štartov Martina Vaculíka ako náhradníka v seriáli majstrovstiev sveta jednotlivcov SGP v roku 2012. Obsadil 11. miesto so 67 bodmi, všetci pred ním štartovali 12 krát, desiaty Andersen mal len o 2 body viac.
V Žarnovici štartoval Vaculík v tom roku len v semifinále ME. Na dráhe nemal konkurenta, keď nazbieral plný počet 15 bodov a dosiahol aj štyri najlepšie časy dňa. Na Challenge však nastúpiť nemohol, pretože termín pretekov kolidoval s Veľkou cenou Chorvátska.
Z dánskej ligy pribudla Martinovi s Holstedom ďalšia bronzová medaila, avšak s klubmi Elit Vetlanda a Azoty Tauron Tarnów tituly v najprestížnejších svetových ligách. Titul vo Švédsku bol už druhý v poradí, odvetné finále v Poľsku sa konalo 14. októbra v Tarnówe pred 17 000 divákmi vrátane slovenských. Domáci potrebovali zlikvidovať stratu 5 bodov, stále viedli, ale šance Gorzówa stále žili. O výsledku rozhodol práve Martin Vaculík v jazdách s ďalšími účastníkmi SGP. Najprv porazil Golloba, Iversena (DK), Hancocka a hneď nato vyhral aj predposlednú jazdu pred Kasprzakom (PL), Hancockom a Zagarom (SLO).
2013
Po hviezdnej sezóne 2012 si priaznivci nášho pretekára museli zvyknúť na „skromnejšie“ úspechy svojho miláčika. Vo švédskej Elitserien to bolo 2. miesto s klubom Vetlanda a v poľskej Ekstralige 3. miesto s klubom Tarnówa.
V roku 2013 bol Martin s divokou kartou riadnym účastníkom seriálu Speedway Grand Prix o majstra sveta. Skončil na 14. mieste so 62 bodmi a vypadol z absolútnej svetovej špičky. Najlepší výsledok dosiahol na Veľkej cene Veľkej Británie v Cardiffe, 6. miesto a 11 bodov. Štartoval tam v semifinále a vyradil ho neskorší víťaz Emil Sajfutdinov (RUS).
Martin si všetko vynahradil v majstrovstvách Európy. Jeho vystúpenie vo finále kvalifikácie (Challenge) v Žarnovici bolo trochu nezvyklé. Po štyroch jazdách mal len 7 bodov a až druhým víťazstvom v poslednej nabitej jazde rozhodol o svojom postupe. Vo finálovej sérii skončil na úvod v poľskom Gdaňsku siedmy s 9 bodmi, keď tri jazdy vyhral, raz nebodoval a raz nešťastne spadol. V ruskom Togliatti to bolo 10 bodov a 6. miesto. V Goričane v Chorvátsku po prvýkrát vystúpil na stupne víťazov – 3. miesto a 10 bodov. Prišiel 29. september a posledné finále v poľskom Rzeszówe. Šancu na titul okrem Dána Nicki Pedersena s 34 bodmi mal ešte práve Vaculík s 29 bodmi.
Kým Vaculík kráčal od víťazstva k víťazstvu (15 bodov a priamy postup do finálovej jazdy), Pedersen body strácal a po dvadsiatich jazdách bol ich súboj vyrovnaný 44:44. Pedersen neuspel ani v opravnej jazde a Martinovi stačil vo finálovej jazde jediný bod k titulu. Finále sa opakovalo, Martin dvakrát zažil tvrdý ataky od súperov. Zvíťazil s plným počtom 18 bodov a stal sa majstrom Európy.
2014
Leto roku 2014 bolo daždivé, aj keď nie veľa, pršalo takmer každý deň. Odniesla si to aj plochá dráha. V Žarnovici sa dvakrát preteky skracovali a raz sa neuskutočnili. Podobne dopadla aj Zlatá prilba SNP. Pršalo dopoludnia a opäť sa rozpršalo v polovici základnej časti pretekov. Po 16. jazde sa rozhodovalo, čo ďalej, ale väčšina hlavných aktérov odmietala ďalej štartovať. V predčasne ukončených pretekoch favorizovaný Martin Vaculík nenašiel ani v jednej zo štyroch jázd premožiteľa a po tretíkrát sa zapísal do listiny víťazov.
Najdôležitejšou súťažou boli majstrovstvá Európy. Martin síce neobhájil titul, cenné bolo aj 4. miesto znamenajúce udržanie sa vo finále pre rok 2015. Najlepšie preteky odjazdil v Togliatti a v Holstede. V Rusku bol po 20 jazdách prvý so 14 bodmi. Vo finále ho rozhodca vylúčil pre údajné spôsobenie pádu Nicki Pedersena. Aj v Dánsku sa Martin kvalifikoval priamo do finále. Po štarte dokonca viedol, jazda sa však opakovala a priniesla mu 3. miesto.
V Čechách vybojoval Vaculík ďalší titul v majstrovstvách dvojíc s Eduardom Krčmářom zo Slaného. Tarnów dominoval v poľskej ekstralige, keď v základnej časti len raz prehral a raz remizoval. Pred play off postihla klub pohroma, zranili sa štyria kľúčoví pretekári vrátane Vaculíka. Družstvo sa nedostalo do finále a náplasťou bolo konečné 3. miesto. Vaculík bol v oficiálnom hodnotení jednotlivcov tretí najlepší (2,306 bodu/jazda) a podľa ankety poľských kibicov dokonca najlepší pretekár ekstraligy 2014. V samostatných pretekoch najlepších jednotlivcov ekstraligy obsadil 3. miesto.
2015
V „Európe“ sa Martinovi Vaculíkovi nepodarilo ani raz dostať do finále. Najbližšie bol k tomu v Landshute, kde po jazde „posledná šanca“ skončil piaty a 5. miesto mu patrilo aj celkove. Opäť sa pokúsil uspieť v kvalifikácii o postup do Speedway Grand Prix. V prvom kole v Abensbergu v Nemecku zvíťazil, ale v Terenzane skončil deviaty a Challenge v poľskom Rybniku presedel na „lavičke náhradníkov“.
S Tarnówom sa v Poľsku príliš nepočítalo. Klub však opäť vybojoval bronz, najlepším pretekárom družstva bol náš Martin Vaculík, šiesty najlepší v celej extralige a štvrtý v individuálnych majstrovstvách ekstraligy. Zbierku titulov si Martin rozšíril v Čechách, tentokrát v extralige s družstvom Pardubíc.
Na Zlatej prilbe SNP vyhral Martin Vaculík suverénnym spôsobom všetky štyri kvalifikačné jazdy. V prvej semifinálovej jazde sa stretli až štyria neskorší finalisti a opäť to bol Vaculík, ktorý zvíťazil systémom štart – cieľ. Opakovaný súboj s Milíkom vo finále bol skutočným vyvrcholením pretekov a skončil sa ďalším víťazstvom nášho pretekára.
2016
Najcennejšie výsledky v roku 2016 dosiahol Martin Vaculík v kvalifikácii do budúcoročného seriálu majstrovstiev sveta jednotlivcov, Speedway Grand Prix. V kvalifikačnom kole v Slangerupe v Dánsku obsadil 5. miesto a v semifinále v Goričane 8. miesto. Preteky roka, Speedway Grand Prix Challenge, boli na programe 3. septembra vo Vetlande. Tam Martin stratil jediný bod s víťazným Poliakom Dudekom, spolu s nimi si postup vybojoval už len Fredrik Lindgren zo Švédska. Martin Vaculík sa po sezónach 2012 a 2013 stal opäť stálym účastníkom SGP 2017.
V majstrovstvách Európy sa mu už tak nedarilo. Vyhral prvé finále v Gűstrowe v Nemecku, potom to už bolo len 9. miesto, 15. miesto po páde a nedokončené posledné preteky. Okrem toho štartoval za Toruň a pomohol družstvu k 2. miestu v poľskej ekstralige. Ďalší majstrovský titul získal vo švédskej Elitserien vo farbách Hallstaviku.
Vaculík vyhral Zlatú prilbu SNP trikrát po sebe a päťkrát celkove. Vyrovnal sa tak najlepším jednotlivcom v histórii pretekov, Jiřímu Štanclovi staršiemu a Antonínovi Kasperovi mladšiemu. Natrvalo si odniesol tretiu putovnú trofej z roku 1988.
2017
Tak, ako bola víťazná Vaculíkova premiéra v Speedway Grand Prix v roku 2012, rovnako bol víťazný aj jeho návrat do seriálu MS jednotlivcov v roku 2017. 29. apríla vyhral svoju druhú Grand Prix, Veľkú cenu Slovinska v Kršku. Jazdilo sa na náročnej dráhe po dažďoch. Po 20-tich jazdách bol najlepší Sajfutdinov s 12 bodmi, nasledovali Vaculík a Švéd Lindgren s 11 bodmi. Kým Sajfutdinov v semifinále zlyhal, ďalší dvaja si delili najväčší možný počet bodov. Semifinále vyhral Lindgren pred Vaculíkom a finále Vaculík pred Lindgrenom. Martin štartoval ešte dvakrát vo finále (2. a 4. miesto), trikrát v semifinále a v konečnom poradí obsadil 9. miesto. Dostal divokú kartu aj pre rok 2018.
V poľskej Ekstralige jazdil za Gorzów, ktorému dopomohol k 2. miestu. Bol druhým najlepším pretekárom klubu a jedenástym najlepším jednotlivcom súťaže. Striebornú medailu získal aj vo švédskej Elitserien s klubom Vetlanda.
V Žarnovici sa predstavil päťkrát. Získal prvý titul majstra Slovenska a po šiestom triumfe sa stal najlepším účastníkom Zlatej prilby SNP v histórii. Okrem prvenstva v kvalifikačných pretekoch Speedway Grand Prix to boli ešte štarty za družstvo Speedway Clubu Žarnovica. S Vaculíkom družstvo bralo trikrát tretie miesto v českej extralige, päťkrát bez Vaculíka končilo posledné.
2018
Pre rok 2018 sa Martin Vaculík rozhodol štartovať v Britskej Premiership za klub Leicester. 12. apríla pri ligovom stretnutí vo Swindone však utrpel otvorenú zlomeninu ľavého členka. Na ďalší štart sa postavil až 17. júna v poľskej ekstralige Czestochowa – Gorzów.
Musel vynechať aj prvé dve Veľké ceny a v tých ďalších skončil dvakrát pätnásty a raz šestnásty. Potom prišla švédska Malilla a finále znamenajúce 4. miesto. 25. augusta vyhral svoju tretiu Grand Prix v kariére. Po druhýkrát triumfoval v poľskom Gorzówe, keď v priebehu finále regulárne prekonal Zmarzlika. Pridal ešte dve semifinálové účasti, celkove obsadil 13. miesto, ale opäť dostal divokú kartu pre SGP 2019.
V Poľsku jazdil Vaculík za klub z Gorzówa a dopomohol mu k 2. miestu. Bol tretím najlepším pretekárom klubu a jedenástym najlepším jednotlivcom súťaže. Bronzovú medailu získal vo Švédsku s klubom Västervik.
V Žarnovici sa Vaculík predstavil jediný raz na pretekoch českej extraligy. Speedway Club skončil druhý, ale v ostatných kolách bez neho to nebolo ono.
V závere sezóny dosiahol dva cenné výsledky na tradičných podujatiach v Českej republike. 70. ročník Zlatej prilby v Pardubiciach vyhral Jason Doyle z Austrálie. Splnilo sa prianie, aby pri 100-ročnici od vzniku Československa vystúpili na stupne víťazov pretekári z Českej a Slovenskej republiky. Stalo sa, Martin Vaculík skončil druhý a domáci Václav Milík tretí. 50. ročník Memoriálu Luboša Tomíčka v Prahe vyhral Chris Holder z Austrálie, 2. miesto obsadil Emil Sajfutdinov z Ruska a tretie Martin Vaculík.
2019
Sezóna 2019 bola pre Martina Vaculíka úspešná. V seriáli Speedway Grand Prix dosiahol najlepší dovtedajší výsledok, vynikajúce 5. miesto. Z desiatich Veľkých cien obsadil 3 krát 2. miesto, v Kršku, v Hallstaviku a vo Wroclawi. K tomu zaznamenal ďalšie 3 semifinálové účasti, 6. miesto v Malille a v Cardiffe, 8. miesto vo Vojense (DK). Do semifinále nepostúpil na pomocné kritériá v Toruni a 1 bod mu chýbal k postupu do semifinále vo Warszawe.
V poľskej ekstralige jazdil za Zielonu Goru. Družstvu sa veľké šance nedávali, ale nakoniec skončilo po základnej časti na 3. mieste, po play off na 4. mieste. Vaculík tak ostal po siedmich rokoch bez medaily v majstrovstvách Poľska družstiev. Bol najlepším pretekárom klubu a štvrtým najlepším jednotlivcom ekstraligy s priemerom 2,319 bodu na jazdu. V samostatných pretekoch ekstraligy jednotlivcov obsadil 3. miesto. V plebiscite poľských fanúšikov sa stal najlepším zahraničným pretekárom sezóny.
Jedným z mála premožiteľov Vaculíka v Žarnovici sa stal Tero Aarnio z Fínska a zapísal sa do listiny víťazov Memoriálu Ladislava Eliáša. Martin sa rehabilitoval vo finále o majstra Slovenska. Síce vôbec neodštartoval, ale v treťom kole súčasne prekonal Aarnia s Francom, o kolo neskôr aj Milíka a po druhýkrát sa stal slovenským šampiónom.
V českej extralige Žarnovica nemala štartovať, ale nakoniec sa stala členom Interteamu. Martin v piatich štartoch dodal 75 bodov. Družstvo dve kolá pred koncom viedlo tabuľku, ale bez Vaculíka nakoniec kleslo na tretie miesto.
Na Zlatej prilbe v Pardubiciach vyhral Martin malé finále.
2020
V sezóne poznamenanej pandémiou Covidu Vaculík vôbec neštartoval v Žarnovici.
Seriál Speedway Grand Prix sa uskutočnil v redukovanej podobe. Počas štyroch víkendov sa odjazdilo 8 kôl na štyroch štadiónoch, vždy v piatok a v sobotu. Začínalo sa 28. a 29. augusta vo Wroclawi a Vaculík obsadil 8. a 13. miesto. Pokračovalo sa 11. a 12. septembra v Gorzówe a Martin Vaculík bol dvakrát ôsmy. O týždeň zavítala svetová plochodrážna špička do Prahy. Vaculík dosiahol najlepšie výsledky, v piatok bol tretí a v sobotu piaty. Posledné dve kolá sa konali 2. a 3. októbra v Toruni, Vaculíkove výsledky boli 7. a 9. miesto, konečný výsledok bol 9. miesto.
Zaujímavé bolo že ligové súťaže v Poľsku sa uskutočnili v plnom rozsahu. Zielona Góra bola v ekstralige na štvrtom mieste a postúpila do play off fázy. V 1. kole nestačili na favorizované Leszno, v dvoch stretnutiach o tretie miesto s družstvom Wroclawi boli o 5 bodov lepší súperi. Martin Vaculík bol najlepším jednotlivcom družstva a piaty najlepší v celej lige s priemerom 2,202 bodu na jazdu.
2021
Na začiatku leta úradoval Vaculík na domácej dráhe. Najprv pomáhal Speedway Clubu pri žarnovickom kole Pohára priateľstva a vytvoril dodnes platný rekord dráhy na 4 kolá 1:06,78 min. Potom vyhral Memoriál Ladislava Eliáša a po tretíkrát majstrovstvá Slovenska v doteraz platnom traťovom rekorde na 6 kôl 1:43,62 min.
Seriál Speedway Grand Prix sa konal kombinovaným spôsobom. Boli to dvojkolá v Prahe, vo Wroclawi a v Lubline v Poľsku. Nasledovali jednodňové Veľké ceny v Malille, v Togliatti a vo Vojense. Seriál vyvrcholil dvojkolom v Toruni. Vaculík začal deviatym, dvakrát siedmym a 11. miestom. Nasledoval Lublin, pád a zranenie, zlomená kľúčna kosť. Bolo to dva týždne pred Grand Prix Challenge v Žarnovici. Vaculík vynechal ešte aj dve Veľké ceny. Vo Vojense obsadil 9. miesto. V Toruni sa ozvalo zranenie znovu. Po absolvovaní šiestich úplných a dvoch neúplných kôl obsadil v konečnej klasifikácii 12. miesto.
Ligových súťaží na plochej dráhe v Poľsku sa pandémia Covidu akoby netýkala. Opäť sa uskutočnili v plnom rozsahu. Martin Vaculík sa po dvoch rokoch v Zielonej Góre vrátil do Gorzówa. Už v základnej časti bol Gorzów na treťom mieste. Vaculík odjazdil 13 stretnutí, 11 krát dosiahol dvojciferný výsledok, z toho dvakrát komplet. Pre zranenie nenastúpil na posledné kolo, ale v play off obetavo štartoval a Gorzów uhájil tretiu pozíciu. Martin Vaculík bol druhým najlepším jednotlivcom družstva a šiesty najlepší v celej lige (priemer 2,209).
2022
Vaculík opäť nevynechal domácu kvalifikáciu do SGP a opäť v nej zvíťazil pred hviezdnou britskou dvojicou Bewley, Lambert.
V seriáli Speedway Grand Prix Vaculík vyhral Veľké ceny v Prahe a v Toruni. Po 20-tich jazdách získal 12 resp. 13 bodov, v semifinále a finále už nechyboval. Dve víťazstvá okrem neho zaznamenal ešte Dan Bewley a o jedno víťazstvo viac Bartosz Zmarzlik. Vaculík obsadil ešte 2. miesto v Gorzówe a 5. miesto v Malille. Jedno kolo musel vynechať a nakoniec obsadil 9. miesto. Počas zranenia nemohol štartovať ani v SGP Challenge, do ktorého sa kvalifikoval zo Žarnovice.
V základnej časti poľskej ekstraligy skončil Gorzów na 3. mieste. Vo štvrťfinále vyradili Toruň, v semifinále Czestochowu. Prehrali až vo finále s Lublinom. Vaculík bol piatym najlepším jednotlivcom súťaže s priemerom 2,270 bodu na jazdu. Najlepší bol Bartosz Zmarzlik a na 10. mieste figuroval Anders Thomsen z Dánska. Táto trojica lídrov Gorzówa sa postarala o ojedinelý výsledok v pretekoch SGP na domácej dráhe, keď obsadili prvé tri miesta v poradí Thomsen, Vaculík, Zmarzlik.
Problémy s počasím spôsobili, že o zisku titulu majstra Slovenska sa muselo rozhodnúť na konci sezóny pri záverečnom kole českej I. ligy v Žarnovici. Najlepší jednotlivec Martin Vaculík bol klasifikovaný súčasne ako víťaz Memoriálu Ladislava Eliáša. Po víťazstve v ďalšom mini turnaji Martin štvrtým titulom majstra Slovenska vyrovnal rekord svojho otca Zdena.
2023
Sezóna 2023 sa niesla v duchu osláv 70 výročia plochej dráhy v Žarnovici a vyvrcholila historickým bronzom Martina Vaculíka v SGP – majstrovstvách sveta. Na začiatku sa uskutočnili Medzinárodné majstrovstvá Slovenska s Memoriálom Ladislava Eliáša, ktorých ozdobou bol trojnásobný svetový šampión Tai Woffinden z Anglicka. Víťazom memoriálu sa stal Vaculík, ale vo finále o majstra Slovenska mu nevyšiel štart a prvá zákruta. Musel sa prebíjať na vedúcu pozíciu cez Lebedevsa, Woffindena a Milíka. Zmocnil sa piateho titulu a prekonal rekord svojho otca. Potom sa jeho korisťou stalo ďalšie kvalifikačné kolo Speedway Grand Prix a príležitostné preteky k žarnovickému jubileu.
Z Gorzówa odišiel Bartosz Zmarzlik a najlepším pretekárom klubu sa stal Martin Vaculík. V základnej časti skončil klub na 3. mieste, vo štvrťfinále prehral s Czestochowou a nakoniec obsadil 5. miesto. Vaculík bol štvrtým najlepším jednotlivcom súťaže s priemerom 2,274 bodu na jazdu. Obsadil ešte 2. miesto v jednorázových majstrovstvách ekstraligy jednotlivcov.
V seriáli Speedway Grand Prix Vaculík vyhral po druhýkrát Veľkú cenu v Prahe a potom ešte prestížnu Veľkú cenu vo waleskom Cardiffe. V oboch prípadoch zachraňoval postup víťazstvami v poslednej jazde inkasujúc po 9 bodov. Povzbudilo ho to v rozhodujúcich záverečných jazdách a nevadili mu ani najhoršie dráhy, ktoré mu nechali súperi. Viac víťazstiev, dosiahol len majster sveta Bartosz Zmarzlik a to päť. Vaculík obsadil ešte 2. miesto v Malille, kde prišiel o isté víťazstvo po bezhlavom útoku domáceho Lindgrena a 3. miesto v Rige.
Trikrát sa ešte prebojoval do semifinále. Bolo to aj v poslednom kole 30. septembra v poľskej Toruni, kde si v dramatickom súboji s Jackom Holderom z Austrálie vybojoval 3. miesto v konečnej klasifikácii a získal pre Slovensko historickú prvú medailu v majstrovstvách sveta. Vaculík sa nielen udržal v seriáli SGP pre budúci rok, ale sa tam kvalifikoval aj zo SGP Challenge, kde obsadil 2. miesto.
Vaculík sa umiestnil na výbornom 5. mieste v ankete Športovec roka na Slovensku za rok 2023. Získal tiež ocenenie Krištáľové krídlo ako osobnosť Slovenska v kategórii Šport za rok 2023.
2024
Martin Vaculík predĺžil sériu, keď od roku 2021 vyhrával v Žarnovici aj Memoriál Ladislava Eliáša aj majstrovstvá Slovenska. Po prvýkrát ale neuspel v kvalifikácii do SGP. Po prvej trojke pridal v ďalšej jazde len 1 bod, tretiu jazdu vôbec nedokončil a bolo z toho len 5. miesto. Tentokrát to ale nevadilo, lebo Martin vybojoval v SGP po druhýkrát 5. miesto a udržal sa v šampionáte.
V druhom kole vo Warszawe Vaculík postúpil do finále a ako štvrtá prišla na rad Praha. V prvej jazde naháňal, ale nepredbehol Zmarzlika. Nasledovali ale samé trojky a hetrik. Vaculík bol ešte trikrát piaty v Gorzowe, Cardiffe, Vojense a pridal ďalšie víťazstvo vo Wroclavi. Viac víťazstiev, tri dosiahol len Zmarzlik.
Gorzow v play off ekstralige prišiel o medailu. Vaculík bol s bodovým priemerom 2,151 siedmy najlepší jednotlivec. V poslednom stretnutí o 3. miesto sa zranil. Bolo to v čase, keď si Žarnovica mala ísť doma po titul v českej extralige.
Za projektom s cieľom zvíťaziť v českej súťaži nebol nikto iný, ako Martin Vaculík. Družstvo v zložení Vaculík, Artjom Laguta (RUS/PL), Jakub Valkovič, Sebastian Kössler (A) viedlo po troch kolách pred Pardubicami o jeden majstrovský bod. Rovnosť bodov z jednotlivých jázd ale znamenala, že kto bude lepší v Žarnovici, získa titul. Vaculíka stopercentne nahradil Bartlomiej Kowalski. Skrátené preteky pre dážď vyhral Speedway Club a tým aj celú súťaž.
2025
Na začiatku sezóny Martin Vaculík neobhájil prvenstvo v Memoriáli Ladislava Eliáša, ale zmocnil sa siedmeho titulu majstra Slovenska. Aj v kvalifikácii Speedway Grand Prix chýbal na stupňoch víťazov, ale postúpil ako štvrtý.
V Speedway Grand Prix skončil na odľahlej 14. priečke. Na preteky menil často motory od rôznych tunerov, nedokázal sa so svojim tímom doladiť na podmienky na dráhe a odzrkadlilo sa to na jeho jazde. Po neúspešných pretekoch v Landshute a Warszawe, prišli konečne postupy do semifinále v Prahe a dvakrát v Manchestri (7. a 9. miesto a účasť v šprinte). Nasledoval však pád a zranenie Gorzówe, odstúpenie z pretekov v Malille a nízke bodové zisky v Rige a vo Wroclawi. Na záver vo Vojense to bolo opäť len semifinále čím zavŕšil sezónu nielen bez pódiového umiestnenia, ale aj bez účasti vo finále. Postup do SGP 2026 nevyšiel ani v Challengi, kde Martin obsadil 7. miesto.
Sezónu plnú problémov prežil aj Vaculíkov Gorzów. Prejavilo sa to aj vo výsledkoch. Základnú časť dokončil klub na 6. mieste. V play off fáze neuspel s jeho obhajobou. Musel sa zachraňovať pred vypadnutím z posledného 8. miesta a účasť v extralige ešte potvrdiť v baráži s víťazom 2. ekstraligy. Vaculík napriek bodovému priemeru 2,013 na jazdu a 15. miestu bol najlepším pretekárom klubu.
Koniec dobrý, všetko dobré? Žarnovica obhajovala titul v českej extralige. V Pardubiciach s Vaculíkom, Lagutom, Szczepaniakom, Valkovičom a Kasanom sme skončili o bod za Prahou. V Slanom a v Prahe bez Vaculíka to bolo ďalšie druhé a tretie miesto. V Žarnovici sme potrebovali zvíťaziť nad Prahou a Pardubicami minimálne o 10 bodov. Szczepaniaka nahradil Sajfutdinov a dnes už všetci vieme, že neľahkú úlohu sa podarilo zvládnuť.
Martin Vaculík, dátum narodenia 5. apríla 1990
Prehľad najlepších výsledkov a trochu štatistiky
3. miesto v MS jednotlivcov – Speedway Grand Prix 2023, 5. miesto 2019 a 2024
9 víťazných Veľkých cien, Praha 2022, 2023, 2024, Gorzów Poľsko 2012, 2018,Krško Slovinsko 2017, Toruň Poľsko 2022, Cardiff Wales 2023, Wroclaw Poľsko 2024
spolu 104 Veľkých cien, 21 x účasť vo finále
5. miesto v MS juniorov 2008 a 2010
- miesto v ME jednotlivcov 2013
3.miesto v ME juniorov 2009
7x majster Slovenska 2017,2019, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025
4x víťaz Memoriálu Ladislava Eliáša 2021, 2022, 2023, 2024
6x víťaz Zlatej prilby SNP 2008, 2009, 2014, 2015, 2016, 2017
1x majster Čiech jednotlivcov 2007
1x majster Čiech juniorov do 19 rokov 2009
5x majster Čiech družstiev 2006 (klub Slaný), 2011 (klub Mšeno), 2015 (klub Pardubice), 2024, 2025 (Speedway Club Žarnovica)
2x majster Čiech dvojíc 2009 (s Grzegorzom Walasekom Poľsko), 2014 (s Eduardom Krčmářom Slaný)
1x majster Poľska družstiev 2012 (klub Tarnów)
3x majster Švédska družstiev 2010, 2012 (klub Vetlanda), 2016(klub Hallstavik)
O hodnote výsledku Martina Vaculíka, zisku bronzovej medaily v majstrovstvách sveta jednotlivcov, svedčí skutočnosť, že sa vyrovnal 28 pretekárom, ktorí rovnaký výsledok dosiahli od roku 1936. Z tých mladších to boli napríklad Edward Jancarz z Poľska, Phil Crump a Ryan Sullivan z Austrálie, Tommy Knudsen z Dánska, John a Chris Louis z Anglicka, Maciej Janowski z Poľska, Daniel Bewley z Anglicka.
Všetci držitelia jedného bronzu z MS: 1937 Cordy Milne USA, 1949 Louis Lawson GB, 1950 Graham Warren AUS, 1951 Jack Biggs AUS, 1952 Bob Oakley GB, 1953 Geoff Mardon NZ, 1954 Olle Nygren S, 1956 Arthur Forrest GB, 1958 Aub Lawson AUS, 1961 Göte Nordin S, 1968 Edward Jancarz PL, 1957 John Louis GB, 1976 Phil Crump AUS, 1978 Scott Autrey USA, 1981 Tommy Knudsen DK, 1982 Dennis Sigalos USA, 1982 Lance King USA, 1986 Kelvin Tatum GB, 1989 Jeremy Doncaster GB, 1990 Todd Wiltshire AUS, 1992 Gert Handberg DK, 1993 Chris Louis GB, 1994 Craig Boyce AUS, 2002 Ryan Sullivan AUS, 2013 Niels-Kristian Iversen DK, 2022 Maciej Janowski PL, 2023 Martin Vaculík SK, 2025 Daniel Bewley GB.
Cennejšie medaily a viac medailí získalo ďalších 68 pretekárov. Absolútnymi rekordérmi sú Tony Rickardsson Švédsko, 11 medailí (6 + 3 + 2), Ivan Mauger Nový Zéland 10 (6 + 3 + 1), Bartosz Zmarzlik Poľsko 9 (6 + 2 + 1).
Zásluhou Martina Vaculíka je Slovensko jedenástou krajinou so ziskom minimálne jednej medaily v MS jednotlivcov na plochej dráhe. Švédsko 42 (14 + 15 + 13), Dánsko 37 (14 + 12 + 11), Veľká Británia 47 (12 + 16 + 13), Nový Zéland 26 (12 + 9 + 5), Austrália 29 (9 + 8 + 12), USA 26 (9 + 6 + 11), Poľsko 29 (8 + 10 + 11), ZSSR/Rusko 6 (1 + 2 + 3), NSR 1 (1 + 0 + 0), Nórsko 1 (0 + 1 + 0), Slovensko 1 (0 + 0 + 1).
Vaculík sa umiestnil na 5. mieste v ankete Športovec roka na Slovensku za rok 2023. Získal tiež ocenenie Krištáľové krídlo ako osobnosť Slovenska v kategórii Šport za rok 2023.
Vaculík v roku 2024 navýšil počet svojich víťazných veľkých cien na 9. Od zavedenia seriálu Speedway Grand Prix v roku 1995 vyhralo minimálne jednu veľkú cenu 49 pretekárov. Najviac Veľkých cien doteraz vyhrali: 1. Bartosz Zmarzlik, Poľsko 29, 2. Jason Crump, Austrália 23, 3. Tomasz Gollob, Poľsko 22, 4. Greg Hancock, USA 21, 5. Tony Rickardsson, Švédsko 20, 6. Nicki Pedersen, Dánsko 17, 7. Tai Woffinden, Anglicko 11, 8.-9. Andreas Jonsson, Švédsko 9, Martin Vaculík 9.
Zvíťaziť v pretekoch Speedway Grand Prix tri roky po sebe na tej istej dráhe nie je vôbec jednoduché. Keď to Martin Vaculík dokázal v Prahe v rokoch 2022 – 2024, zaradil sa k takým ikonám plochej dráhy ako Jason Crump z Austrálie a Tai Woffinden z Anglicka. Tí dosiahli hetrik v rokoch 2002 – 2004, resp. 2012 – 2014 a zhodou okolností tiež v Prahe. Rekordérom je Tomasz Gollob z Poľska, ktorý zvíťazil štyrikrát v rokoch 2002 – 2005 na Veľkej cene v poľskej Bydgoszczy.
