Archiv pro rubriku: Ostatní závody

Sezóna 2011 vo svete – šampionáty jednotlivcov a juniorov 2. čas

Dnes prinášame druhú čas preh¾adu národných šampionátov zo sezóny 2011. Tie mali už tradične rôznu podobu. Rozdiel možno vidie nielen v systéme pretekov, ale aj v kvalitatívnom obsadení. Pokým záujemca o titul majstra Po¾ska musí bojova so svetovou špičkou v pretekoch kvality GP, tak napríklad majstrovi Rakúska stačilo porazi začínajúcich jazdcov, či jazdcov, ktorí už pred desiatimi rokmi štartovali v pretekoch veteránov alebo tých, ktorí sa na dráhy vrátili po nieko¾koročnej prestávke. Aj napriek tomu je však zaujímavé sledova boje o národné tituly.
Nový Zéland
Grant Tregoning, to je meno Novozélandského majstra. Pre tých, ktorým toto meno nič nehovorí, možno spomenú, že pred nieko¾kými rokmi platil za ve¾kú nádej plochej dráhy v tejto krajine trojlístku Maugera, Briggsa a Moora. No všetko ostalo len pri nádeji. So striebrom sa musel uspokoji šesnásobný majster Nového Zélandu za posledných sedem rokov, Angličan Jason Bunyan. Tretí skončil rodák z anglického Peterborough a majster Anglicka juniorov z roku 2004, Ritchie Hawkins.

18. decembra 2010 bol za juniorského šampióna tejto krajiny v Christchurch korunovaný Dale Finch. Nič by na tom nebolo zvláštne, keby nešlo o majstra pre rok 2011. Druhý skončil Sean Mason pred vlani strieborným Jamie Moohanom.

Nórsko
September je už tradične úrodný na národné šampionáty. Ku množstvu krajín, ktorých plochodrážnici bojujú o domáci majstrovský titul, sa tentoraz pridalo aj Nórsko. V sobotu 3. septembra na dráhe v Drammene to vyzeralo ako na rodinnej párty Gunnestadovcov. Synovia známeho Larsa Gunnestada tu totiž ovládli preteky, pričom starší Lars Daniel nepoznal vo svojich siedmych jazdách ani raz premožite¾a. Druhé miesto však prenechal pre sedemnásročného brata Thomasa. Tretí skončil Mikke Bjerk, pre ktorého to boli prvé a zároveň aj predposledné preteky sezóny. Rovnako na tom bol s pretekmi aj Björn Hansen na štvrtom mieste.

Po¾sko
Pravdepodobne najsledovanejší národný šampionát sa už nieko¾ko rokov jazdí v Po¾sku. Ten tohtoročný sa niesol v znamení súboja juniorov so seniormi. V prvej osmičke sa totiž ocitli až štyria juniori. Tentoraz po¾ské majstrovstvá vyvrcholili 3. septembra v Leszne. Tu využil znalos domácej dráhy a neúčas Tomasza Golloba Jaroslaw Hampel a bez straty bodu zvíazil. O druhé až štvrté miesto sa musela ís dodatková jazda, ktorá sa na prekvapenie stala korisou dvadsaročného Przemyslawa Pawlickeho, ktorý nechal za sebou Piotra Protasiewicza, či Grzegorza Walaseka. Ďalšie poradie: Piotr Pawlicki, Tomasz Gapiñski, Maciej Janowski, Patryk Dudek…

Deň pred seniorskými majstrovstvami Po¾ska, sa konali v Gorzówe tie juniorské. Svoje prvé štyri jazdy priviedol do víazného konca sedemnásročný Piotr Pawlicki, ktorý sa musel skloni vo svojej poslednej jazde pred domácim jazdcom a zároveň chránencom Tomasza Golloba, Bartoszom Zmarzlikom. Aj napriek tomu si však vybojoval titul, nako¾ko druhý v poradí, spomínaný Zmarzlik, prehral svoje jazdy najprv s Tobiaszom Musielakom a potom aj s Przemyslawom Pawlickim. Bronz získal Patryk Dudek pred Musielakom a Szymonom Wozniakom. Prekvapením bol pomerne slabý výkon Macieja Janowskeho, juniorského majstra Po¾ska z rokov 2008 a 2010, ktorý obsadil so ziskom osem bodov desiate miesto.

Rakúsko
ažko pochopite¾né Rakúsko. Asi tak možno nazva krok, ku ktorému cez zimnú prestávku pred sezónou 2011 pristúpili naši susedia. Po mnohých rokoch totiž úplne uzavreli domáci šampionát, ktorého sa v sezóne 2011 mohli zúčastni len jazdci s rakúskou licenciou. Troch kôl sa zúčastnilo spolu jedenás jazdcov, pričom jazdil každý kto vlastnil motorku. Samozrejme, že diváci sa museli uspokoji s jazdami, kde štartovali dvaja, maximálne traja jazdci. Aj vďaka tomu sa mohlo sta, že na štarte proti sebe stáli sedemnásročný Alexander Schaaf a pädesiatosemročný Anton Wannasek, ktorý najlepšie výkony podával na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Do šampionátu nemohol zasiahnu ani rakúsky multišampión Manuel Hauzinger, ktorý sezónu 2011 jazdil s talianskou licenciou. Pomerne ve¾kej šance na titul sa chytil Fritz Wallner, ktorý vyhral úvodné dve kolá, no v treom, 15. októbra v Murecku, preteky pre technické problémy nedokončil a v konečnom poradí skončil až na štvrtom mieste. Striebro si vybojoval veterán Wannasek a na bronzovej pozícii skončil Johannes Fiala.

Rumunsko
Majstrovstvá Rumunska jednotlivcov sa v sezóne 2011 jazdili na šes kôl. Nako¾ko tri kolá boli na programe v bulharskom Targovišti, mohli by by k¾udne označované aj ako majstrovstvá Bulharska, samozrejme to by o ne museli ma záujem na Bulharskej motocyklovej federácii. Ten záujem však pod¾a vyjadrenia Milena Maneva nie je. Pä kôl šampionátu malo však jedno spoločné. Víazom sa totiž stal Milen Manev, majster Rumunska 2008 a má tak smelo nakročené pred posledným kolom v Targovišti, ktoré je na programe v tomto mesiaci, k titulu. Priebežná druhá priečka patrí tiež Bulharovi Čavdarovi Černevovi pred Rumunom Fanelom Popom.

Ešte v apríli na dráhe v Braile odjazdilo prvé kolo rumunského junioráku. Víazom sa stal devätnásročný Alin Cioclei pred Ionelom Valeanumom. Či však sa však v Rumunsku ostane iba pri prvom kole, ukážu najbližšie dni.

Rusko
Po dlhšom čase rozhodovali o ruskom majstrovi iba jediné preteky. Tie sa konali 16.10. vo Vladivostoku. Neúčas top favoritov Grigorija Lagutu a Emila Sajfutdinova a ďalších kvalitných jazdcov, naplno využil Artjom Laguta a s maximálnym počtom bodov zvíazil, čím zopakoval svoje minuloročné víazstvo. Druhý skončil obojživelník Danil Ivanov pred skúseným tridsapäročným veteránom Romanom Považným. Ďalšie poradie: Vitalij Bielousov, Oleg Beščastnov, Michail Lysik, Vadim Tarasenko…

Dve semifinále a jedno finále, taký bol systém v Majstrovstvách Ruska juniorov. Ve¾kú bitku o titul videlo 31. augusta Balakovo. Po základnej časti pretekov mali totiž na svojom konte rovnako po štrnás bodov tak šestnásročný Ilija Čalov ako aj sedemnásročný Vadim Tarasenko. Nakoniec sa však po dodatkovej jazde tešil z titulu mladší zo spomínanej dvojice. Na bronzovej priečke skončil Andrej Kudriašov pred Ivanom Lysikom. Ilija Čalov okrem toho získal aj ruský titul do 19 rokov, ktorý vybojoval v Togliatti v prvý októbrový deň.

Slovinsko
Ak niekto h¾adá suverénne najlepšieho pretekára svojej krajiny, nech sa obráti na Slovincov. Tu majú totiž aktuálne desanásobného majstra tejto krajiny, ktorý však všetkých desa titulov získal bez prerušenia v rade! Matej Žagar sa po odchode Mateja Ferjana do Maďarska, stal v Slovinsku neporazite¾ným. Jediným, kto mu ako tak konkuroval bol v spoločných majstrovstvách Slovinska a Chorvátska Jurica Pavlic, no ten šampionát po dvoch víazstvách pre zranenie nedokončil. Druhým najlepším pre sezónu 2011 sa v Slovinsku stal Samo Kukovica, ktorý sa vrátil na ovály pred sezónou 2009, keď to predtým zabalil kvôli nedostatku sponzorov. Tretím bol klasifikovaný Alexander Čonda. Ďalšie poradie: Aleš Kraljič, Denis Štojs, Beno Lipnik, Matija Duh…

2008, 2010 a 2011 to je zoznam rokov kedy získal domáci juniorský titul Alexander Čonda. Slovinskí juniori si však vydýchli, veď pre Alexa to bola posledná sezóna v juniorskej kategórii a tak sa medzi favoritov na titul môžu zaradi aj v tejto sezóne strieborný Matic Ivačič (inak slovinský objav sezóny), či bronzový Nejc Malešič.

Švédsko
Jediný podstatný rozdiel medzi švédskym šampionátom v roku 2010 a 2011 treba h¾ada v dátume. Pokým vlani sa o najlepšom Švédovi rozhodovalo v jediných finálových pretekoch v Malille, tento rok tomu bolo rovnako. Rovnako ako vlani sa majstrom stal Andreas Jonsson, ktorý rovnako ako rok predtým, odsunul za seba na druhé miesto Fredrika Lindgrena. A ten rozdiel v dátume? Vlani sa jazdilo 18.9.2010 a tento rok 17.9.2011. A ešte bonus na záver. Rovnakým poradím na prvých dvoch miestach sa skončilo finále Švédska na rovnakej dráhe v roku 2009. Ďalšie poradie: Antonio Lindbäck, Jonas Davodsson, Thomas H. Jonasson, Peter Karlsson…

Už tradične bol akýmsi predkrmom seniorského šampionátu ten juniorský. 16. septembra sa totiž v Malille odohral boj o titul v tejto kategórii. Najlepšie si viedol Simon Gustafsson pred strieborným Linusom Sundströmom a bronzovým Kimom Nilssonom.

Taliansko
O šes finálových kôl talianskeho šampionátu sa bratsky podelili Lonigo a Terenzano. Víazne si v talianskych majstrovstvách počínal Mattia Carpanese, ktorý dokázal päkrát vyhra a po rokoch 2006, 2007, 2008 a 2010 sa tak opä stal majstrom svojej krajiny. Druhé miesto obsadil víaz jedného z finálových kôl, Argentínec s talianskou licenciou Nicolas Covatti pred Marco Gregnaninom. Ďalšie poradie: Christian Carrica, Mattia Cavicchioli, Nicolas Vicentin, Guglielmo Franchetti…

Ukrajina
Červenohrad bol 21.4. svedkom otvorenia novej plochodrážnej sezóny na Ukrajine a zároveň dejiskom prvého kola Majstrovstiev Ukrajiny. Víazne si na pretekoch počínal na Ukrajine naturalizovaný Rus Kiryl Cukanov, keď vyhral s plným počtom bodov. Druhý skončil ďalší Rus žijúci na Ukrajine Alexander Loktajev a tretí Andrij Kobrin. Ďalšie kolá šampionátu sa už však neodjazdili a preto možno považova Cukanova za majstra Ukrajiny.

USA
Mesto Auburn videlo začiatkom októbra meranie si síl najlepších amerických pretekárov momentálne sa nachádzajúcich na severoamerickom kontinente. Druhý titul v rade a celkovo tretí získal po siedmych víazných jazdách Billy Janniro, ktorý nenašiel na dráhe premožite¾a. Druhý skončil dvadsasedemročný Bryan Yarrow a bronz sa ušiel štyridsaštyriročnému Charliemu Venegasovi.

19. augusta sa takisto v Auburn odjazdili juniorské majstrovstvá USA. V nich s jednobodovým náskokom vyhral šestnásročný Austin Novratil pred Russellom Greenom a juniorským majstrom USA z posledných dvoch rokov Bryce Starksom.

Majstri jednotlivcov:  
Anglicko Scott Nicholls
Argentína Norbert Magosi (H)
Austrália Chris Holder
Belgicko Max Dilger (D)
Česká republika Aleš Dryml
Dánsko Nicki Pedersen
Fínsko Kauko Nieminen
Francúzsko Stephane Tressarieu
Holandsko Jannick de Jong
Lotyšsko Grigorij Laguta (RUS)
Maďarsko Norbert Magosi
Nemecko Kevin Wölbert
Nový Zéland Grant Tregoning
Nórsko Lars Daniel Gunnestad
Po¾sko Jaroslaw Hampel
Rakúsko Lukas Simon
Rumunsko Milen Manev (BG)
Rusko Artjom Laguta
Slovensko Norbert Magosi (H)
Slovinsko Matej Žagar
Švédsko Andreas Jonsson
Taliansko Mattia Carpanese
Ukrajina Kiryl Cukanov ?
USA Billy Janniro
 
Majstri juniorov:  
Anglicko Tai Woffinden
Austrália Darcy Ward
Česká republika Michael Hádek
Dánsko Lasse Bjerre
Fínsko Timo Lahti
Chorvátsko Dino Kovačič
Maďarsko Roland Benkö
Nemecko Kai Huckenbeck
Nový Zéland Dale Finch
Po¾sko Piotr Pawlicki
Rumunsko Alin Cioclei
Rusko Ilja Čalov
Slovinsko Alexander Čonda
Švédsko Simon Gustafsson
USA Austin Novratil

Foto: Martin Búri

Věkový limit se snížil

Praha – 22. listopadu
Minulý týden rozbíral Jaroslav Šůs, konstruktér motocyklů Shupa, věkové limity, které umožňují nejmladším adeptům plochodrážního řemesla oficiálně závodit. VV SPD byl tentokrát rychlejší a už počátkem měsíce byla s platností od sezóny 2012 snížena věková hranice pro kubaturu 125 ccm na krátkých oválech na devět let.

Foto: Pavel Fišer (digitální aparát Canon EOS D Mark II)

Eduardu Krčmářovi nevzal vítězství ani finálový pád

AKTUALIZOVÁNO – FOTO

Freital – 20. listopadu
Německý plochodrážník Ronny Weis je se svým týmem z MSC Míšeň schopný uspořádat kvalitní podívanou prakticky kdekoliv. Při dnešní premiéře šroubků na zakrytém kluzišti ve Freitalu se však musel jako závodník sklánět před dvojící slánských juniorů, i když zcela opanoval základní část. ve finále se však dostal do čela Eduard Krčmář. Po nárazu Romana Čejky ovšem oba skončili na zemi a pro mladšího Slaňáka dokonce zamířili zdravotníci s nosítky. Jenže Eduard Krčmář se oklepal jako kočka a v repete zvítězil stylem start – cíl.

Freital se představuje
Freital se jako dějiště saských šroubků objevil vůbec poprvé. A tak některé neznalé místních poměrů zaskočila skutečnost, že se nejedná o halu, nýbrž o zastřešené kluziště na konci víceúčelového sportovního areálu Hains. Podezíravě zkoumali své oblečení, zda jím nepronikne večerní chlad.

Závodníci dorazili mnohem dříve. Depo bylo klasicky spartánské, jelikož architekt s motocyklovým závoděním nemohl kalkulovat ani náhodou, je přivítal i rušný řev fotbalového kotle. Drážďany hrály ligový zápas a mnoho místních obyvatel si ho přišlo vychutnat na velkoplošné televizní obrazovce. Někteří dokonce v plavkách přes prosklenou stěnu vedlejšího plaveckého bazénu.

Čas se však nezadržitelně posunoval kupředu a výběrčí vstupného začali přítomné diváky kroužkovat žlutými páskami výměnou za sedm euro. Kolem mantinelů se lidé tísnili až ve dvou, třech řadách a spořivější dokonce zůstali za plotem. Ve výhledu jim zacláněla nejen budova zázemí, ale čas od času i projíždějící parní lokomotiva s historickými vagóny stoupající či klesající po místní úzkorozchodné ozubnicové železnici. Na druhou stranu ovšem měli dění na plácku depa jako na dlani.

Místo dvojice Holanďanů, kteří do dějiště saských šroubků nedorazili už takřka standardně, byl narychlo povolán Heiko Raum. Zdeněk Holub, jehož trápilo nachlazení, zase povýšil z pozice náhradníka na startovní číslo tři devítičlenného startovního pole. Naproti tomu Maik Pilz, který zkraje roku absolvoval ještě Geising i Drážďany, se dnes chystal za volant jednoho z rallyekrosových automobilů, které mítink tradičně zpestřili. Po zkušenostech z Drážďan, kdy byl jeden vůz vystrčen svým soupeřem přes bariéru, se nyní konaly pouze stíhací jízdy.

Trénink se neobešel bez problémů. Zkracovaly se příliš dlouhé šroubky, ladily se převody na extrémně krátký ovál a hledalo se nastavení na umělý led. Ján Halabrín upadl kvůli tupějším šroubkům a záhy ho následoval také Heiko Raum. Zdeněk Holub si zase na chvilku odložil plechovou botu.

V režii Ronnyho Weise
Ronny Weis nerad prodává svou kůži zadarmo a v domácím prostředí se právem cítil v roli favorita. Do akce se poprvé dostal v rozjížďce s číslem dvě. S kamerou připevněnou na své přilbě odstartoval na Romana Čejku. Slánský junior se snažil dostat dopředu stejně urputně jako marně. Z vnější strany to nešlo a pod sebe ho Ronny Weis nepustil.

Kromě pořádajícího závodníka se v první půli utkání na dvanáct jízd z vítězství radovali jen Češi. Zdeněk Holub právem láteřil na své pomalé starty, o čemž přesvědčil hned v rozjížďce s číslem jedna. Avšak v úvodní zatáčce se přetočil Ján Halabrín, který vzápětí zajel na střed kluziště. Pražský junior atakoval vedoucího Heiko Rauma, dokud se mu ho ve druhé zatáčce druhého kola nepodařilo podjet.

Ve třetí jízdě se prosadil Eduard Krčmář, když přivedl do cíle permanentně útočícího Sergeje Malyševa. Z ideální stopy neuhnul ani vzápětí, zatímco bojující útočník Fritz Wallner porazil na vnitřní straně pouze červené praporky lemující ovál. V rozjížďce s číslem pět svůj druhý triumf zaznamenal také Ronny Weis, zatímco hned po něm se mezi vítěze zapsal i Roman Čejka. „Start a jseš tam,“ svěřoval se se svým receptem na úspěch.

V půlce základní části pořadatelský tým posunul vnitřní okraje zatáček ještě víc dovnitř, přičemž největší problém nastal s přimrzlými sloupy červených světel, které uvnitř trati nahradily klasické praporkáře.

S výjimkou rozjížděk s čísly osm a dvanáct, v nichž se prosadil Fritz Wallner, vozili dva body za vítězství pravidelně jen Ronny Weis a Roman Čejka. Ten v deváté jízdě odvedl svého klubového kolegu Eduarda Krčmáře, jehož ovšem více mrzela nula z rozjížďky s číslem jedenáct. V ní mu ujel Ronny Weis, jemuž rozpis na souboje se slánskými juniory pokaždé přiřknul nejvýhodnější červenou pozici na startovním roštu. Na začátku posledního kola ho podjel i Zdeněk Holub a Eduard Krčmář mu nemohl zapomenout fyzický kontakt. „Drobet jsem do něj uknul, když se zrovna přetočil,“ hájil se však Zdeněk Holub.

Finálové drama
Rozpis vytištěný v programu původně nepočítal s finálovou nadstavbou. Pokud by mítink skutečně vyvrcholil rozjížďkou s číslem dvanáct, nemohl by dostat lepší tečku. Fritz Wallner sice nedal ani stín pochybností o tom, že vyhraje stylem start – cíl. Ján Halabrín se však dostal do křížku se Sergejem Malyševem. V Německu žijící Rus ho musel ve druhé zatáčce předposledního kola tvrdě vytlačit, aby se dostal k poslednímu bodu. Jenže slovenský borec si něco podobného nenechal líbit. Vrátil se okamžitě zpět, avšak v cíli byl Sergej Malyšev přece jen dřív.

Nakonec však padl verdikt o dvojici finálových jízd. V malém finále pokračoval Fritz Wallner ve svém vítězném tažení z druhé poloviny základní části. Zdeněk Holub za ním dokázal uhlídat druhou příčku před dotěrným Sergejem Malyševem.

Před velkým finále nabral mítink další mírné zpoždění, dokud pořadatelé neuvolnili krásné poháry, které přimrzly k ledové ploše. Obrovský tučňák, maskot sportovního střediska Hains, si mezitím potřásl rukou s každým divákem za mantinelem.

Konečně bylo odstartováno! Eduard Krčmář se rozhodl nebrat vnější dráhu na startovním roštu jako nevýhodu a briskně vypálil do čela. Roman Čejka a Ronny Weis hned za ním. Jenže druhý Slaňák chtěl ve výjezdu dopředu, ale zezadu vrazil do svého klubového kolegy a oba upadli.

Zatímco Roman Čejka okamžitě vyskočil, Eduardu Krčmářovi se na nohy příliš nechtělo. Nakonec pro něho zamířili zdravotníci s nosítky, avšak Slaňák nakonec naštěstí obživl. Do depa šel podél mantinelu a třásl si rukama s diváky. „Jedem‘, jedem‘,“ volal na své mechaniky Jakuba Fencla a Jakuba Růžičku.

Opakovaný start dopadl stejně jako ten předchozí. S tím rozdílem, že Roman Čejka byl o poznání hodnější. Ronny Weis ho dokonce podjel, avšak s tím se český závodník nechtěl smířit. A ve druhé zatáčce domácího matadora objel a druhým místem podtrhnul dnešní fenomenální účinkování české šroubkařské školy.

Hlasy z depa
„Zezačátku na hovno,“ svěřoval se Eduard Krčmář. „Ale dali jsme jinou trysku a bylo to lepší. Ve finále mě sundali. Motorka zvinglovaná, páčka v hajzlu, sedačka zlomená, já otřesenej‘ a pobouchanej‘. Bolí mě noha, přejel mě drobek šroubkama. Při opakovačce, jak jsem byl trošku praštěnej‘, jsem už jenom jel.“

„Jelo se tady hezky,“ pochvaloval si Roman Čejka. „Super atmosféra. Jen tak dál! Chtěl jsem bejt‘ první já, tak jsem do Edy trošku strčil. Podruhý jsem si to už rozmyslel. Aspoň druhý místo, chtěl jsem ale samozřejmě to první. Mám hrozně zmrzlý ruce a už se těším domů.“

„Dobrý,“ nevybočil ze série superlativů ani Zdeněk Holub. „Na to, že mi nebylo ráno dobře a byl jsem nachlazenej‘. S Edou to bylo čistý, přetočil se a zrovna jsem do něj drobet uknul. Pěkný závody, akorát od startu mi to moc nešlo…“

„Pohoda,“ netrápil se Michal Dudek svým vyřazením skutečností, že se obě finále musela obejít bez něho. „Zezačátku jsem měl padesát devítku. Hrozně těžkej‘ převod. Dal jsem dvaašedesátku, ale zase jsem se přetáčel. Šroubky jsou jako speedway, ale stejně je to něco jinýho. Musíš si na to zvyknout.“

    TOT MF FIN
1. Eduard Krčmář, CZ 2 2 1 0 5   1.
2. Roman Čejka, CZ 1 2 2 2 7   2.
3. Ronny Weis, D 2 2 2 2 8   3.
4. Fritz Wallner, A 0 1 2 2 5 1.  
5. Zdeněk Holub, CZ 2 0 1 1 4 2.  
6. Sergej Malyšev, D 1 1 1 1 4 3.  
7. Michal Dudek, CZ 0 1 0 1 2    
8. Heiko Raum, D 1 0 0 0 1    
9. Ján Halabrín, SK R 0 0 0 0    

Foto: Eva Palánová

Sezóna 2011 vo svete – šampionáty jednotlivcov a juniorov 1. čas

Plochodrážna sezóna 2011 je na svojom konci. Z poh¾adu šampionátov jednotlivcov ju možno zaradi medzi tie bohatšie. Oproti minulému roku totiž boli zachované takmer všetky majstrovstvá jednotlivcov (okrem kanadských) a obnovené dva šampionáty (Belgicko a Holandsko). Avšak aj tu bolo vidno neutešený stav plochej dráhy v niektorých krajinách. V niektorých šampionátoch by totiž fanúšik zbytočne h¾adal kompletnú nielen šestnástku jazdcov, ale aj kompletné stupne víazov (viď juniorský šampionát Maďarska, Chorvátska).
Anglicko
V pondelok 6. júna sa vo Wolverhamptone bojovalo nielen o anglický titul. V hre bola a divoká karta na GP v Cardiffe, ktorú mal získa víaz pretekov. Tie boli opä plné súbojov a pádov. Suverénom sa od začiatku takmer dokonca ukazoval Tai Woffinden, ktorý neprehral ani jednu jazdu až … na tú finálovú. Aj v nej dokonca dvakrát najlepšie odštartoval, no jazda bola prvýkrát prerušená pre pád všetkých jazdcov v prvej zákrute a potom pre pád Edwarda Kennetha a Woffindena, pričom vylúčený ostal prvý menovaný. Tretíkrát už Tai neodštartoval najlepšie a na čele jazdy sa aj vďaka údajnému letmému štartu usadil obhajca titulu Chris Harris. Toho však na poslednú chví¾u obral o titul už šesnásobný majster Scott Nicholls. Tretie miesto sa potom ušlo Woffindenovi a štvrté Kennethovi.

Prakticky bez problémov sa podarilo Tai Woffindenovi získa 15. apríla na dráhe v Lakeside juniorský titul Anglicka, keď na dráhe nopzanl premožite¾a. Striebro si pre seba prekvapujúco ukoristil dvadsaročný Steven Worrall pred obhajcom titulu Joe Hainesom. Štvrtý skončil dvadsajedenročný Josh Auty.

Argentína
Už 15. februára mali možnos argentínski fanúšikovia zatlieska svojmu majstrovi na plochej dráhe. Po dvanástich kolách odjazdených v Bahia Blanca (9x), Daireux, Huanguelen a Colonia Baron sa najlepším stal Maďar Norbert Magosi, ktorý tak získal prvý z troch tohtosezónnych národných titulov. O tridsapä bodov menej nazbieral aj v minulej sezóne strieborný Lisandro Husman. Bronz si vybojoval Argentínec s talianskou licenciou známy aj z tohtoročných pretekov o Zlatú prilbu, či už v Žarnovici alebo v Pardubiciach, Nicolas Covatti.

Austrália
Tri víazstvá a jedno jedenáste miesto, taká je bilancia najlepšieho Austrálčana sezóny 2011. Po štvorici pretekov v Kurri Kurri, Gillman, Broken Hill a Mildure sa ním 29. Januára stal Chris Holder. Za ním to už však také jednoznačné nebolo. Striebro po dodatkovej jazde nakoniec aj vďaka víazstvu v Mildure získal Darcy Ward, ktorý oň obral skúseného Davey Watta. Iba o bod za nimi zaostal Rory Schlein.

Prvým tohtoročným majstrom svojej krajiny sa stal v juniorskej kategórii Darcy Ward, ktorý 8. Januára v North Brisbane nenašiel premožite¾a ani v jedinej zo šiestich jázd. Darcy tak dovàšil hattrick, keď pridal tento titul do zbierky k tým z predošlých dvoch rokov. Druhé miesto si vybojoval dvadsajedenročný Richard Sweetman pred Josh Grajczonekom.

Belgicko
Po nieko¾koročnej prestávke došlo k obnoveniu belgického šampionátu. 1. mája na dráhe v Heusden Zolder sa zišla pätnástka jazdcov z nieko¾kých krajín. Základnú čas bez problémov vyhral Nemec Max Dilger. Ten si počínal suverénne aj v semifinále a nezaváhal ani vo finálovej jazde, vďaka čomu sa stal majstrom Belgicka. Belgické striebro si do Holandska odniesol Henry van der Steen a bronz putoval vďaka sedemnásročnému Michellovi Hofmannovi do Nemecka. Najlepším a zároveň jediným domácim pretekárom bol devätnásročný Wim Kennis na šiestom mieste.

Dánsko
Dve kvalifikačné kolá a jedno semifinále dodali do finálovej série Majstrovstiev Dánska jednotlivcov devä pretekárov. Tých doplnila sedmička najúspešnejších z minulého roka a spolu museli odjazdi v Slangerupe a Esbjergu dve finálové kolá. V prvom si víazne počínal staronový účastník pre GP 2012 Bjarne Pedersen a v druhom zopakoval svoje víazstvo zo semifinále Niels Kristian Iverssen. Dánsky titul však nakoniec nezískal ani jeden z nich, keď väčší počet bodov nazbieral Nicki Pedersen. Pre Nickiho to je ďalší titul po ročnej prestávke, ktorý má poradové číslo sedem. Druhý skončil Iverssen a tretí skončil najmä vďaka výbornému výkonu z prvého finále Jesper Monberg. Obhajca minuloročného titulu Kenneth Bjerre obsadil až šiestu pozíciu za Leonom Madsenom a Nikolaiom Klindtom.

11. septembra korunovali v dánskom Grindstede juniorského majstra krajiny. Pri neúčasti jedného z najväčších favoritov a vlani strieborného Michaela Jepsena Jensena, ktorý dal prednos po¾skej Extralige, sa z titulu po šiestich víazných jazdách tešil Lasse Bjerre. Striebro si vybojoval dánsky objav sezóny, sedemnásročný Mikkel Michelsen, ktorý bol aj druhým náhradníkom počas GP Dánska vo Vojense. Aj bronz patril sedemnásročnému pretekárovi, ktorým bol Nikolaj Busk Jakobsen.

Fínsko
V sobotu 3. septembra bolo fínske mesto Haapajarvi svedkom suverénneho víazstva Kauko Nieminena v Majstrovstvách Fínska jednotlivcov. Kauko najprv vyhral bez straty bodu základnú čas a so svojimi súpermi si poradil aj vo finále a zavàšil tak svoj hattrick (2009, 2010 a 2011). Druhý skončil dvadsadeväročný Juha Hautamäki, majster Fínska z rokov 2005, 2007 a 2008. Tretie miesto sa ušlo vlani striebornému Tero Arniovi pred mladým Jari Makinenom.

Iba deviati fínsky juniori bojovali o týždeň po seniorskom šampionáte o juniorský titul v Kauhajoki. O ďalší hattrick vo Fínsku sa postaral ešte len devätnásročný Timo Lahti, majster Fínska juniorov z rokov 2009 a 2010. Druhý skončil vlani bronzový osemnásročný Mikka Loppi pred sedemnásročným Jiri Nieminenom.

Francúzsko
Jediné dva preteky odjazdené na klasickej plochej dráhe vo Francúzsku boli finálové kolá Majstrovstiev tejto krajiny jednotlivcov. Obidve, tak v Lamothe Landeron ako aj v Macone sa stali korisou už tridsašesročného Stephana Tressarieua, pre ktorého to boli zároveň aj jediné preteky na krátkej plochej dráhe v sezóne. O dobré umiestnenie prišiel kvôli neúčasti v druhom kole Holanďan s francúzskou licenciou Theo Pijper, ktorý bol v Lamothe Landeron druhý. Striebro si tak vybojoval tridsadeväročný Christophe Dubernard.

Holandsko
Už piaty holandský titul získal v po dvoch rokoch obnovenom šampionáte Jannick de Jong. Jannick dokázal vyhra vo všetkých troch kolách, ktoré sa odjazdili dvakrát v Lelystade a raz v Blijhame. Striebro získal aj v Belgicku strieborný Henry van der Steen.

Chorvátsko
Už tradične sa o majstrovi tejto krajiny rozhodovalo v spoločnom šampionáte so Slovinskom. Najlepším sa po štyroch pretekoch ukázal podobne ako pred rokom sedemnásročný Dino Kovačič, keď vyažil najmä zo zranenia Juricu Pavlica, ktorý vyhral prvé dve kolá šampionátu no do ďalších dvoch pre zlomenú nohu nenastúpil. Druhý skončil Renato Cvetko s priepastným rozdielom tridsadva bodov na Kovačiča. Bronz si vybojoval sedemnásročný Jasmin Ilijaš.

V juniorskom šampionáte bolo Chorvátsko opä spojené so Slovinskom a Maďarskom. Štyri preteky v Ljubljane, Kršku, Goričane a Gyule najlepšie zvládol aj vďaka dvom víazstvám Dino Kovačič, ktorý tak získal štvrtý titul v rade a druhýkrát aj chorvátske double v sezóne. Striebro si vybojoval Jasmin Ilijaš a bronz …. nikto. Do šampionátu nastúpili totiž len títo dvaja chorvátski juniori.

Kanada
V Kanade sa tento rok odjazdilo okolo 23 pretekov, no ani jediné z nich neboli o kanadský titul. Vďaka tomu ostáva na pomyselnom kanadskom plochodrážnom tróne minuloročný víaz Aaron Hesmer.

Lotyšsko
Lotyšská plochá dráha to je v súčasnosti len Daugavpils. Preto je samozrejmé, že ak sa odjazdí lotyšský šampionát ( v roku 2009 sa neodjazdil), tak len v Daugavpilse. Tento rok sa bojovalo o majstra Lotyšska 14. augusta. Preteky aj tentoraz plne ovládol ruský bohatier v službách Daugavpilsu Grigorij Laguta a zavàšil tak svoj hattrick lotyšských titulov. Druhý skončil „pravý“ Lotyš Maksim Bogdanovs a bronz si vyjazdil Kjastas Puodžuks, posledný „skutočný“ lotyšský majster (2007).

Maďarsko
O maďarský titul sa v tejto sezóne bojovalo na všetkých troch funkčných dráhach v krajine socialistických „prímorských“ dovoleniek. Gyula, Miskolc a Debrecen, videli zakaždým iného víaza. V Gyule sa z víazstva tešil šesnásobný majster Maďarska Matej Ferjan. Že svoju zbierku maďarských titulov naisto nerozšíri, netušil vtedy ešte nikto. V Miskolci bol zase najlepším Jószef Tabaka a posledné kola sa stalo korisou Norberta Magosiho. Nakoniec sa aj vďaka neúčasti minuloročného majstra Tabaku v prvom kole, z titulu tešil Norbert Magosi. Striebro sa ušlo László Szatmárimu a z bronzu sa tešil spomínaný Tabaka. Štvrté miesto vybojoval už tridsaosemročný Attila Stefáni, ktorý sa máji tohto roku vrátil na plochodrážne ovály po nieko¾koročnej prestávke.

Majstrom Maďarska v juniorskej kategórii sa už tradične stal iba šestnásročný Roland Benkö, ktorý tak zopakoval svoj výkon z rokov 2008 a 2010. Do spoločného šampionátu Slovincov, Chorvátov a Maďarov sa zapojil ešte syn slávneho otca Patrik Nagy, ktorý bol horší od Benka a skončil tak na poslednom mieste maďarského junioráku, ktoré bolo zároveň aj strieborným…

Nemecko
Na dráhe v Güstrowe sa 11. septembra stretla osemnástka nemeckých plochodrážnikov, aby bojovala o domáci titul. Najlepšie si počínal majster tejto krajiny z roku 2008 Kevin Wölbert, ktorý síce prehral svoju úvodnú jazdu s Helferom a Schultzom, no potom už len víazil. Druhú priečku si vybojoval osemnásročný Kai Huckenbeck pred dvojnásobným majstrom Nemecka z rokov 2007 a 2010 Martinom Smolinskim. Ďalšie poradie: Tobias Busch, Matthias Schultz, Marcel Helfer, Tobias Kröner, Max Dilger…

Norden, Landshut, Diedenbergen, Berghaupten a Brokstedt, to je výpočet finálových kôl nemeckého junioráku. Z nich prvé dva a Berghaupten mali aj spoločného víaza, ktorým bol Kai Huckenbeck, vďaka čomu si zabezpečil po minuloročnom bronze aj nemecké juniorské zlato. Druhý v záverečnej klasifikácii skončil víaz z Diedenbergenu Marcel Helfer pred víazom z posledného kola Danielom Maasenom.

Druhú čas preh¾adu národných šampionátov prinesieme o týždeň.

Foto: Martin Búri

Dostihové závodiště zůstane koním

Praha – 14. listopadu
Při natáčení dokumentu Miloslava Čmejly o Zlaté přilbě na travnaté dráze se kromě známého spíkra a legendárního Antonína Kaspera, vítěze patnáctého ročníku z roku 1963, za řidítky motocyklu objevil také Zdeněk Schneiderwind. Ten magazínu speedwayA-Z prozradil, že by si tady závody dokázal představit i dnes, nicméně je v otázce jejich pořádání pesimistou.

„Požádal mě o to Míla Čmejla,“ vypráví Zdeněk Schneiderwind, jak se první listopadový čtvrtek objevil se svým motocyklem na travnaté dráze pardubického dostihového závodiště. „Svez‘ jsem se, ale hlavně jsem to dělal pro něho a pro pana Kaspera. Myslím, že cokoliv se udělá, je bezvadný a vůči panu Kasperovi to bylo hezký. Na to se v dnešním spěchu zapomíná a on si to hodně užil.“

Plochodrážní motocykl se v závodním tempu po pardubickém závodišti neprohnal už bezmála půlstoletí. „Šlo by to, bylo by to jako v Rastede,“ odpovídá Zdeněk Schneiderwind na otázku, zda by si dokázal představit závodění na trati, s níž byly spojeny úvodní ročníky Zlaté přilby. „Ale je to neuskutečnitelný. „Kdo by tam postavil mantinely? Když tam jezdili dřív, mantinely tam sice nebyly, ale nikdo se neptal po bezpečnosti. Byli to střelci, gerojové, jak říkám. Skočili na to a odjeli závody.“

Nejstarší plochodrážní závod světa se z koňského prostředí nadobro odstěhoval v roce 1963, nicméně myšlenka na comeback uzrála v sezóně 2002. Michal Stárek se tehdy se svou společností MPM agilně účastnil plochodrážního dění. Přišel s projektem Czech Grass, který měl na dostihové závodiště přivést pestrou mezinárodní společnost den po pražské Grand Prix.

„Michal byl schopnej‘ to udělat,“ vrací se Zdeněk Schneiderwind k závodu, který bohužel nakonec zůstal jen na papíře. „Ale skončilo to u té otázky bezpečnosti. A navíc by se koňům zničila dráha. To by třeba Pepe musel vyhrát mistra světa, pak by to třeba šlo, ale určitě by se našel lepší plac. V Pardubicích by to bylo před těma tribunama krásný, ale není to realizovatelný.“

Foto: Jiří Havlíček

Továrna na úspěchy se představí v Lysé nad Labem

Praha – 10. listopadu
By se Zdeněk Schneiderwind se svým pojetím závodění se stopětadvacítkami nesetkává se stoprocentním souhlasem, neustává v propagaci své myšlenky. Na výstavě Rychlá kola, která se bude konat v Lysé nad Labem od zítřka až do neděle, se však představí nejen se svou stopětadvacítkovou továrnou na reprezentační úspěchy.

„V neděli budeme mít předváděcí akce,“ říká. „Možná tam bude i Pepe Franc, jestli se stihne vrátit z Anglie. Beru tam naše kluky na stopětadvacítkách a přijedou i Eda Krčmář a Ondra Smetana, aby předvedli své medaile z dvěstěpadesátek.“

Foto: Pavel Fišer (digitální aparát Canon EOS D Mark II)