Archiv autora: Martin Búri (SC Žarnovica)

Pohár priateľstva pokračuje tretím ročníkom

Žarnovica – 24. januára
Myšlienka spoločného súťaženia klubov, ktoré sa venujú výchove plochodrážnej mládeže sa zrodila pred viac ako štyrmi rokmi pri neúspešnej snahe klubu z Rivne pripojiť sa do vtedajšej Jadranskej ligy, respektíve Jadranských dvojíc. Slovinský nesúhlas, ktorý súvisel s cestovaním cez ukrajinské hranice, bol nakoniec impulzom nie ukončenia črtajúcej sa spolupráce medzi klubmi z Rivne a Žarnovice, ale naopak neskoršieho zrodu medzinárodnej súťaže – Pohára priateľstva.

Sľubná premiéra

Jedna z pekných akcií v Rivne

Po akomsi nultom ročníku, ktorý bol v sezóne 2016 meraním si síl medzi Žarnovicou a Rivne, resp. Slovenskom a Ukrajinou najprv v ukrajinskom Červenograde a Rivne a potom v slovenskej Žarnovici, prišiel prvý ročník v sezóne 2017.

Na počiatku stáli kluby zo spomínanej Žarnovice a Rivne, ku ktorým sa pridali Pardubice, Debrecen a Świetochlowice. Všetky spájala snaha o možnosť vyjazdenia sa predovšetkým svojich mladých odchovancov juniorského veku. Modifikovaný systém prebratý z MS družstiev na ľade, poskytol možnosť štartovať na všetkých pretekoch všetkým účastníkom súčasne. Zároveň sa stanovilo pravidlo o sobotnom ligovom štarte a nedeľných pretekoch jednotlivcov, čím by sa dal dostatočný priestor k vyjazdeniu sa pre pretekárov, ktorí tých príležitostí predsa nemajú najviac.

Z piatich ligových stretnutí nakoniec víťazne vyšlo ukrajinské Rivne, ktoré predsa len podľahlo chuti zvíťaziť natoľko, že na úkor mladých začínajúcich juniorov prakticky stavalo ukrajinskú reprezentáciu, ktorá mohla kľudne súperiť v kvalifikácii SWC, keby tam bola prihlásená. Za ňou sa však rozohrávali vyrovnané súboje, z ktorých lepšie vyšli Pardubice nasledované Žarnovicou, Świetochlowicami a Debrecenom.

Občas sa aj iskrilo

Preteky jednotlivcov na druhý deň po ligových pretekoch sa ukázali ako nie najšťastnejšie riešenie, keď v prípade Rivne, Debrecenu a z časti aj Świetochlowíc sa jazdilo na ťažkej, predošlými pretekmi poznačenej dráhe. V prípade Pardubíc zase organizátori museli program oboch pretekov stlačiť do jedného dňa a síce jednotlivci sa v pohode odjazdili, no ligové preteky, ktoré nasledovali po nich, boli predčasne ukončené kvôli dažďu a nezjazdnej dráhe. V Žarnovici sa preteky jednotlivcov ani neuskutočnili, keď nočný a celodňový dážď po ligových pretekoch, doslova rozvodnil celú dráhu.

Praha namiesto Pardubic, Diedenbergen namiesto Maďarov

Pred sezónou 2018 tak došlo k zmene, keď sa pristúpilo k vypusteniu pretekov jednotlivcov a ostalo iba súperenie tímov. Pre rekonštrukciu dráhy zo súťaže odstúpili Świetochlowice a pre prehodnotenie priorít aj Pardubice. Namiesto nich pristúpila Praha.

Minuloroční víťazi z Prahy

Tesne po začiatku sezóny došlo aj k zmene u maďarských partnerov, kde po nezhodách s tamojšou federáciou ukončili svoju činnosť v Debrecene Tabakovci a federácia ponúkla uvoľnené miesto Nagyhalászu. Štyri tímy ponúkli opäť zaujímavé merania si síl, pričom prvé husle hrala Praha aj vďaka kvalitatívne vyrovnanej zostave a bez problémov vyhrala. Za ňou sa umiestnil Nagyhalász, Rivne a Žarnovica.

Pred sezónou 2019 prebehli rokovania o ďalšom pokračovaní súťaže, pričom jednoznačný záujem prejavila Žarnovica, Praha a Rivne. V Maďarsku sa stále hroziaca kríza prejavila naplno a momentálne jediný aktívny organizátor v Nagyhalászi neprejavil záujem pokračovať v súťaži. Naopak záujem prejavili najmä Nemci a Lotyši. Nakoniec do záverečných rokovaní sa pristúpilo s Nemcami, u ktorých záujem o súťaž prejavil Diedenbergen. V súčasnosti sa práve s týmto klubom dolaďuje ešte kalendár, ktorý bude známy v najbližšom čase. Isté je, že namiesto Prahy sa opäť bude jazdiť v Kopřivnici, kde pravdepodobne aj súťaž vyvrcholí posledným kolom.

Známe termíny:

4.8. Rivne (UA)
1.9. Žarnovica
12.10. Kopřivnice
??? Diedenbergen (D)

Foto: Martin Búri

Milen Manev je posledný mohykán bulharskej plochej dráhy

Tak by sa dal pomenovať Milen Manev, ktorý väčšinu svojej plochodrážnej kariéry strávil ako jediný bulharský pretekár. Svoju kariéru začínal prakticky na konci existencie pravidelného plochodrážneho života v Bulharsku. V poslednom období sa jeho cesty spojili so žarnovickou a potažmo i českou plochou dráhou.

 

Bulharský plochodrážný súmrak

Milen Manev je posledním mohykánem bulharské ploché dráhy

Jeho prvé kontakty so Žarnovicou siahajú do roku 1996. Avšak intenzívne sa začala jeho spolupráca so Speedway Clubom rozvíjať v posledných rokoch. Tak ako klub začínal z ničoho a riešil existenčné problémy, tak aj tento pretekár, ktorý plochej dráhe obetoval množstvo času, financií a energie. Keby dokázal každý plochodrážny mladík mať toľko elánu a obety pre plochú dráhu ako tento už takmer štyridsiatnik…

Ako si spomína na svoje prvé vystúpenie na žarnovickej plochej dráhe v roku 1996 počas kvalifikácie majstrovstiev sveta juniorov? „Mal som vtedy 16 rokov a boli to moje druhé preteky v kariére. Cestoval som do Žarnovice iba s otcom a pamätám si, že sme veľmi dlho museli stáť na maďarskej hranici. Prakticky celú noc sme tam viseli a ráno v deň pretekov sme prišli do Žarnovice poriadne unavení. Nespali sme vôbec,“ začal rozprávanie o príčinách svojho slabého výkonu na pretekoch Milen Manev.

Treba si však zároveň uvedomiť, že bulharská plochá dráha bola v tomu roku už na prahu svojho zániku a Milen Manev len krátko predtým dovŕšil minimálny vek na získanie licencie FIM. „Na tréningu som mal pád, pri ktorom som si zlomil kľúčnu kosť. Odmietol som ošetrenie a otec mi povedal, že sme cestovali veľa kilometrov, že mám aj tak jazdiť preteky. Pamätám si, že som vtedy poznal viacerých súperov, aj keď som s nimi ešte nejazdil. Boli to synovia otcov, s ktorými pretekal môj otec.“

Milen Manev v Žarnovici startoval poprvé roku 1996

Možno tu spomenúť skutočnosť, že jeho otec Nikolaj Manev patril medzi to najlepšie čo bulharská plochá dráha vyprodukovala a bol aj dvojnásobným účastníkom kontinentálneho finále MS jednotlivcov.

Ako to však vyzeralo v tom období s bulharskou plochou dráhou? „V rokoch 1994 až 1996 sa odjazdil šampionát a to bolo všetko. V roku 1996 to bolo v Sofii a to boli posledné preteky. My s otcom sme potom odjazdili ešte pár pretekov. V tomu roku 1996 to boli okrem bulharského šampionátu ešte pre otca MS jednotlivcov v Slovinsku a pre mňa žarnovické MS juniorov. V roku 1997 som štartoval iba na dvoch pretekoch, MS juniorov v Pardubiciach a v MS jednotlivcov. O rok na to som nastúpil na vojenčinu a plochá dráha skončila,“ podelil sa so spomienkami Milen.

 

V Rumunsku i Argentíne

Milen Manev v akci

Milen Manev však prepadol plochej dráhe natoľko, že aj napriek prakticky jej zániku v Bulharsku, hľadal možnosti v susednom Rumunsku, ktoré síce nebolo na tom po tejto stránke najlepšie, ale niekoľko pretekov do roka dávalo možnosť trochu sa venovať obľúbenému športu na amatérskej úrovni. „Pred sezónou 2006 som získal kontakt s rumunskou plochou dráhou a podpísal zmluvu s Bukurešťou. Vďaka tomu som odjazdil 4-5 pretekov majstrovstiev Rumunska. V rokoch 2007 až 2009 som potom organizoval s otcom niekoľko kôl tohto šampionátu aj u nás v Bulharsku v Targovišti. V roku 2008 som sa stal majstrom Rumunska a okrem toho som bol niekoľkokrát na stupňoch víťazov.“

Zatiaľ posledné preteky v jeho rodnom Targovišti zorganizoval v roku 2011, kedy sa tu odjazdili dve kolá majstrovstiev Rumunska a Bulharska. „V roku 2011 boli dve kolá spojeného šampionátu v Targovišti a dve v Braile a to bol koniec. S Rumunmi sme sa rozišli. Nepáčilo sa im, že ich porážam a nemali záujem robiť viac. V Targovišti bol posledný tréning v roku 2016 a to tam prišlo okolo tristo fanúšikov, ktorých prilákal zvuk plochodrážnych motoriek.“ Okrem Targovišťa je ešte občas určitý záchvev plochej dráhy aj v Šumene. „V roku 2010 tu zorganizovali také preteky veteránov z Bulharska a Rumunska. Môj otec tam štartoval tiež a skončil tretí,“ pripomenul ďalší štadión Milen Manev. Práve v Šumene došlo k trochu nečakanej organizácii zatiaľ posledných plochodrážnych pretekov v Bulharsku, na ktorých v roku 2017 skončil žarnovický Patrik Búri tretí.

Milen Manev v libereckém semifinále evropského šampionátu jednotlivců v květnu 2016 netrápí nikoho menšího než Matěje Kůse

Vráťme sa ale späť k Milenovi. Ako jeden z mála sa dokonca vybral za plochodrážnou príležitosťou do ďalekej Argentíny, kde sa v zime jazdia majstrovstvá, ktoré majú na programe niekedy aj vyše desať kôl. „Jazdil som v Argentíne niekoľkokrát. Najlepšie som tam obsadil šieste miesto. Je to tam také zvláštne. Človek tam celkom dobre zarobí na bodoch, ale zároveň to všetko minie za zapožičanie motorky. Taká pneumatika tam stojí napríklad okolo 200 eur,“ spomenul približne štvornásobne vyššiu cenu ako je tomu v Európe. Aj napriek ťažkým začiatkom a náročným sezónam v neskoršom období Milen Manev zaznamenal niekoľko dobrých umiestnení. „Určite je to druhé miesto na Zlatej prilbe v Belgicku v roku 2010, tiež titul majstra Rumunska, Bulharska (2011). Ale najmä to, že môžem jazdiť.“

 

Tisícovky kilometrov

Milen Manev je českým i slovenským fanouškům dobře známý

Aký je vzťah Milena Maneva k Žarnovici? „Som rád, že môžem aj vďaka slovenskej licencii štartovať na viacerých pretekoch. Vďaka tomu mám možnosť jazdiť nielen v Žarnovici, ale aj v Čechách a podobne. Páči sa mi žarnovický štadión. Je tu dobrá organizácia, pracuje sa stále na štadióne, no má jeden mínus – nie je tu umelé osvetlenie,“ zakončil rozprávanie o Žarnovici náročnou poznámkou bulharský matador.

Milen Manev má v súčasnosti dosť náročné rozhodovanie. „Mám manželku a dcérku. Investoval som do rekonštrukcie domu a aspoň v zime som s rodinou. Samozrejme aj cez sezónu som občas doma, avšak od nás je to všade ďaleko, takže odchádzam aj na týždeň, či na dva po Európe a jazdím,“ opísal svoju situáciu.

Milen Manev ujíždí Jaroslavu Petrákovi

Po tom, čo mu pred niekoľkými rokmi zomrel otec a v minulom roku skončil s jazdením ďalší Bulhar Christo Christov, ostal sám a bez mechanika, či šoféra brázdi Európu. Nepatrí k tým, ktorí majú šoféra, mechanikov a spokojne môžu odpočívať v aute aj počas cestovania. Takých dokonca mnohokrát poráža, aby následne po pretekoch všetko zbalil, sadol do auta a opäť cestoval stovky až tisíce kilometrov.

Foto: Karel Herman a Pavel Fišer

Česká juniorka rozhodne o slovenskej reprezentácii

Plzeň – 7. mája
Už len necelé dva týždne nás delia od prestížnych pretekov v Žarnovici, kvalifikácie do Grand Prix 2019. Poznáme v podstate celú štartovnú listinu, v ktorej chýba jedno meno, paradoxne domáceho pretekára. Škrt cez rozpočet pôvodnej nominácie urobili tri zlomené členky.

 

David Pacalaj má místo ve startovní listině žarnovické kvalifikace o SGP 2019 jisté

Martin Vaculík bol jasnou jednotkou domácej voľby. Jeho zlomený členok zo štvrtka 12. apríla však urobil škrt v štartovnej listine pretekov na 19. mája. Ďalším domácim reprezentantom bol Patrik Búri, ktorý rozbehol sezónu v peknom štýle a výbornými výkonmi si vyslúžil spomínané miesto. Avšak aj na neho prišlo smolné zranenie, ku ktorému sa dostal po páde 1. mája v rakúskom Murecku. Spolu tri zlomené členky tak narušili domácu nomináciu.

V prípade prvého menovaného sa však výbor SC Žarnovica po následnom schválení SMF komisiou plochá dráha rozhodol pre náhradu Davidom Pacalajom, ktorý má rozbehnutú sezónu najlepšie z domácich juniorov. Davida tak čaká veľký štart vo veľkých pretekoch. Samozrejme zisk každého jedného bodu týmto šestnáctročným pretekárom bude úspechom.

Jakub Valkovič a Ján Mihálik se zítra poperou o žarnovický podnik světového šampionátu

Druhé meno hľadala SMF komisia doplnená o trénera Jána Daniela na piatkovej schôdzi. Nakoľko padli nominačné kritériá z februárovej schôdze, bolo rozhodnuté o novom nominačnom kritériu. Ním bude druhé kolo MČR juniorov v Plzni v utorok 8. mája, ktoré absolvujú všetci uchádzači o miesto v žarnovických pretekoch. Do boja o spomínané miesto má tak šancu zasiahnuť aj Michal Tomka, ktorý neštartoval ešte v medzinárodných majstrovstvách Slovenska a po ročnej prestávke zavinenej zranením absolvoval zatiaľ iba jediné preteky.

Šanci na světový mítink má i Michal Tomka

Žarnovické tréningy však podľa slov Jána Daniela ukázali, že forma zo začiatku minulej sezóny by mohla byť rýchlo naspäť. Pokrok však oproti vlaňajšiemu roku urobili aj Jakub Valkovič a Ján Mihálik. Obaja začali zbierať body rýchlejším tempom než v minulosti. V prípade prvého z nich je výhoda najmä v počte odjazdených pretekov, ktorých má sedem, kým Ján Mihálik ich má na konte iba štyri, avšak v minulom roku sa mu počas MČR juniorov v Plzni darilo a prvýkrát skončil na stupňoch víťazov ako tretí.

Jednoduchou podmienkou štartu na žarnovických pretekoch je najlepšie umiestnenie jedného zo spomínanej trojice.

Foto:Karel Herman a Mirek Horáček

Patrik Búri je zranený

Žarnovica – 2. mája
Včera štartoval v rakúskom Murecku na tamojších medzinárodných pretekoch aj slovenský reprezentant Patrik Búri. Jeho účinkovanie sa bohužiaľ skončilo už na začiatku pretekov, keď vo svojej prvej jazde bol jedným z trojice pretekárov, ktorí po kolízii spadli.

 

Patrik Búri se včera zranil v Murecku

Dráha v Murecku je známa druhou zákrutou, ktorá je za roh. A práve potiaľ došla trojica Jan Pintar zo Slovinska, Poliak Marcin Koscielski a Patrik Búri. Tu sa prvý dvaja do seba zahákli a plnou rýchlosťou vrazili do nafukovačiek, kde za nimi vpadol aj poľský pretekár.

 

Po zle vyzerajúcom páde bol Patrik Búri s otvorenou zlomeninou členka ľavej nohy prevezený vrtuľníkom do nemocnice v Grazi, kde bol ešte v noci operovaný. Doterajšie vyšetrenia potvrdili okrem spomínanej zlomeniny členka aj zlomenú kosť – píšťalu pravej nohy a zlomenú ľavú ruku v lakti.

 

Podľa prvých prognóz, by mal v Grazi stráviť asi 14 dní.

 

Foto: Pavel Fišer